Eva Kamrlová, rod. Čekanová

* 1942  

  • „V roku 1968 sa mi narodila dcérka, boli sme tu na Zochovej ulici v Bratislave. Potom som išla dole k maminke, kde som bola ešte s malou Barborkou, keď prišli Rusi a manžel mi povedal: ,Prosím ťa, ak môžeš, zostaň ešte v Senici, lebo bývali sme pri Lafranconi, oproti Lafranconi je tank a má namierené rovno na náš balkón.‘ Nestrieľal, ale mal to namierené, veľmi deprimujúco to pôsobilo. Tak som bola v Senici, chodila som sa prechádzať, mama ma podržala. A viem, že v Senici nepustili Rusov do kasární, Rusi museli ísť, samozrejme to stálo mnohých vojakov miesta - tých funkcionárov, ale museli ísť sa ubytovať pod les.“

  • „Mne sa narodila dcérka, boli sme tu na Zochovej. Bola som s dcérkou u maminky, keď prišli Rusi a manžel mi povedal: ,Prosím ťa, ak môžeš, zostaň ešte v Senici, lebo oproti Lafranconi je tank a mieri rovno na náš balkón.‘ Nestrieľal, ale mal to namierené presne na nás a pôsobilo to veľmi deprimujúco. Tak som bola v Senici, chodila som sa prechádzať, mama ma vtedy veľmi podržala. Viem, že v Senici nepustili Rusov do kasární a museli sa ísť ubytovať do lesa. Samozrejme, potom to stálo mnohých vojakov miesta.“

  • „Mnohí kolegovia sa odvolali, ale manžel sa neodvolal. Aj to som si veľmi vážila, celý život bol veľmi čistý človek. Bol technik, viedol ma k logickému mysleniu. Mnohí ľudia mi hovorili: ,Panebože, Eva, ty si bereš technika?‘ Prečo nie! Ja som si mohla aj tú muziku poukladať. On bol muzikant - samouk, hrával ako študent. Mali študentskú kapelu, tam hral na klarinet a saxofón a tak si platil štúdiá, ešte než odišiel do Prahy. Spolu s priateľmi bol aj účastníkom študentskej manifestácie ešte v roku 1956. Bol jedným z tých, čo boli rôzne oblečení aj vyzlečení, niesli heslá a hlásili slobodu. Ale technickí profesori z bratislavskej vysokej školy im odporúčali, aby ďalej neštudovali a že by mali odísť preč. Tak išli do Prahy, Česi ich bez problémov zobrali a manžel skončil s vyznamenaním České učení technické v Prahe.“ 

  • „Pamätám sa na ten šok, keď prišla domová prehliadka, ten pán, ktorý bol u nás, úplne penil od zlosti, keď zbadal maminkinu skautskú košeľu. A bolo to v lete, keď otca zavreli... Bola u nás maminkina sestra s deťmi na prázdninách. A takí dvaja páni prišli poobede k nám, že čakajú na autobus z Bratislavy, otec už pracoval tam. Maminka im ešte urobila kávu a čakali sme. Boli 4 hodiny 10 minút a tí istí páni, ktorí dopili kávu, sa preukázali, že sú tajná polícia a začala domová prehliadka. A my sme vôbec nemali šajn, čo sa deje, dva roky sme vôbec nemali šajn. Až potom sme sa dozvedeli, čo je to vykonštruovaný politický proces. Otecko nám povedal, že idúc v Bratislave po ulici stretol nejakého pána. ,Ahoj ako sa máš?‘ ,Dobre!‘ ,Si s nami?‘ ,Jasné, že som.‘ A on ho udal, lebo, že to myslel ako niečo protištátne. Tak takto to bolo.“

  • Celé nahrávky
  • 5

    18.12.2018

    (audio)
    délka: 01:24:02
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Veľmi ma mrzelo, že sme v našich najlepších a najtvorivejších rokoch boli umlčaní

S dcérou Barborkou
S dcérou Barborkou
zdroj: archív pamätníčky

Eva Kamrlová, rod. Čekanová, sa narodila 23. októbra 1942 v Bratislave. Od roku 1945 žila s rodinou v Senici, otec Juraj si neskôr našiel zamestnanie v Bratislave, kam dochádzal. Život rodiny poznačil nástup komunizmu. V 50. rokoch po vykonštruovanom obvinení zatkli jej otca, ktorý si odsedel dva roky. V rokoch 1957 - 63 študovala organ na hudobnom konzervatóriu u Irmy Skuhrovej a v rokoch 1963 - 68 pokračovala v štúdiu hry na organ na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave u prof. Ferdinanda Klindu. V roku 1966 získala tretiu cenu a titul laureáta v medzinárodnej súťaži vážnej hudby Pražská jar. Normalizácia sa dotkla aj Evinej rodiny, hlavne jej manžela, ktorý prišiel o miesto riaditeľa. Dvanásť rokov pracovala ako organistka v krematóriu. V rokoch 1981 – 1987 pôsobila na Základnej umeleckej škole v Bratislave a učila organovú náuku a klavír. Ako nestraníčka sa v roku 1987 stala tajomníčkou Sekcie koncertných umelcov v Zväze slovenských skladateľov a koncertných umelcov, kde pomáhala organizovať koncerty a festivaly. Tajomníčkou Sekcie koncertných umelcov bola do roku 1994. V rokoch 1994 - 1999 vyučovala organovú hru a založila cirkevný zbor na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. V súčasnosti žije na dôchodku v Bratislave, s manželom Jozefom Kamrlom má dve deti - syna a dcéru.