Valerij Doležal

* 1949

  • „Tam bolo také místo ako tu u Mléčného baru, u Medvídka se tomu říkalo a tam sme boli všichni. Ale já byl vpředu. Ten vyskočil z takovýho malýho tanku. Takej malej ale jarej, natáhla zbraň: ‚Snímaj plagát!' A já sem mněl strach, já sem byl stuhnutej od strachu. Však to neni sranda. Na rohu hned byla lekárna a ty baby z té lékarny to videli a s kyblama, handrama a zmetákama na nich šli. A to zabralo. To neni jeden jedinej případ, kterí takto fungoval. Zachránili mě né, že sem to já, ale že jsou to oni."

  • „Ja som zabudol povedať, že ona dostala vilu. Konfiškát - obrovskú vilu v peknej štvrti v Brne v Černovicích so záhradou, so všetkým možným. Ale to už boli 50 roky a ona sa asi potentovala, pustila do nohavíc. Lebo tam sa likvidovali, tí straníci, medzi sebou. Tak ona urobila podľa nej rozumný, podľa mňa úplne šialený krok, že tú vilu dala k dispozícii na zriadenie jaslí. A my sme dostali dvojizbový byt v Brne, čo sa nedá zrovnať s tou vilou. A ona išla bývať do jednoizbového pavlačového domu v Kopečnej ulici v starom Brne. Tá musela mať strach, tej muselo takto cvakať, že toto ona opustila. “

  • „Otcova matka, vzala malé deti a šla do holej stepi v strednej Ázii. Mimochodom bola tam aj rodina Alexandra Dubčeka a Júliusa Fučíka. Tam ich vychovávala a zakladala družstvo. Keď to zakladali, údajne to všetko bol ich osobný majetok. Dostali pôdu a tak ďalej, ale to bolo všetko. Nič iné tam nebolo. Ja si na to,samozrejme, nemôžem pamätať, lebo som bol vtedy ešte “na hubách”. Ale údaje to bolo veľmi ťažké. Otec tam vyrástol. Matka pochádza priamu z Leningradu, z aristokratickej rodiny. Môj dedko bol námorný kapitán alebo admirál. Ja som ho nikdy v živote nevidel, nestretol som sa s ním. Babka z matkinej strany bola zubná lekárka.”

  • Celé nahrávky
  • 1

    Nová Dedinka, 05.03.2020

    (audio)
    délka: 22:41
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
  • 2

    Nová Dedinka, 10.03.2020

    (audio)
    délka: 01:37:13
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

S Jarom Filipom som spával na jednej posteli, Deža Ursinyho som stretol na psychiatrii

Valerij Doležal sa narodil v roku 1949 vo Frunze v Sovietskom zväze. Matka bola Ruska, otec Čech. V roku 1950 rodina prišla do Československa a začali žiť v Brne. Matka ochorela na tuberkulózu a liečila sa po sanatóriách. Otec robil vodiča sanitky. Rodičia sa neskôr rozviedli a vychovávala ho babka, verná straníčka. Valerij vyštudoval gymnáziu v Brne a stal sa bubeníkom v rôznych bigbítových kapelách v Brne a Bratislave. Pracoval v slovenskej televízii ako osvetlovač, neskôr ako redaktor v rozhlase. V roku 1969 sa prvýkrát oženil s Darinou Vlašičovou. V roku 1975 odišiel z rozhlasu. V roku 1977 sa rozviedol a ostal bez prostriedkov. Striedal zamestnania aj hudobné skupiny. Druhý raz sa oženil v roku 1980 a pracoval ako kurič. Po revolúcii odišiel do Nemecka a založil nahrávacie štúdio. Po siedmych rokoch sa vrátil na Slovensko. V roku 1994 získal štátne občianstvo. Dodnes sa venuje hudbe.