Naftali (Juraj) Fürst

* 1932  

  • „Mamička nám v rýchlosti našila do kabátov všelijaké nástroje, pílky a šrubováky. Mne, bratovi a sebe dala do kabátov podušky, aby sme vyzerali silnejší. Zrejme presne vedeli, čo sa tam deje. Predtým, keď už sme vedeli presne ten deň, kedy je transport, sme sa rozprávali s rodičmi a otec nám vysvetlil, že je pred nami hrozná cesta a treba spraviť, čo sa dá, aby sme sa tam nedostali. Preto sa rozhodli, že vyskočíme z vlaku. Vysvetlil nám, ako to bude, keď sa mu podarí otvoriť dvere. Ja ako najmladší som mal ísť prvý, potom vyskočí môj brat, potom mamička a on mal ísť posledný. Aj toto sa nedá vysvetliť. Ľudia nemôžu pochopiť, že rodičia hovoria decku, aby vyskočilo z idúceho vlaku. To je tiež situácia, ktorú ako dospelý človek nemôžem pochopiť. Ale keď som bol vtedy ako jedenásťročný, som si myslel, že je to pre nás dobré východisko, a bol som vtedy dosť blbý, lebo som si myslel, že vyskočiť z vlaku je ako šport, že je to sranda. Tak som sa veľmi nebál."

  • „Keď sme sa dostali na tú väčšiu cestu, sme pochopili, že už pred nami pochodovalo tisíce ľudí. Na oboch stranách cesty v priekopách ležali mŕtvi, ranení, plačúci i kričiaci ľudia. To bolo, ako keby ste prešli cez dvere do pekla, ten obraz sa nedá opísať. Krv, plač, mŕtvoly. Nie sú na to slová."

  • „Tak, ako som povedal, že sa nedá opísať, čo je to strach, hlad alebo zima, rovnako sa slovami nedá opísať, aký je to pocit dieťaťa stretnúť po tom všetkom opäť rodičov a pocity rodičov, ktorí opäť našli svoje dieťa."

  • Celé nahrávky
  • 4

    Tel Aviv, Izrael, 21.11.2017

    (audio)
    délka: 02:51:07
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Oslobodenia sa dočkal v táborovom bordeli

Naftali Fürst v mladosti
Naftali Fürst v mladosti
zdroj: Archív Naftali Fürst

Naftali Fürst sa narodil ako Juraj Fürst do rodiny petržalského drevára v roku 1933. Mal ešte staršieho brata Petra. Po vyhlásení Slovenského štátu sa rodina ukrývala, až kým sa otec rodiny nerozhodol dobrovoľne sa prihlásiť do tábora v Seredi, kde pracoval ako vedúci stolárskych dielní. Pred vypuknutím SNP sa rozhodli zo Serede ujsť. Po príchode nemeckých vojsk bola rodina zatknutá a rozdelená. Stretli sa opäť až v Seredi pod vedením Aloisa Brunnera. Odtiaľ celú rodinu deportovali do Osvienčimu, kde deti opäť oddelili od rodičov. Juraj s bratom sa dostali do vedľajšieho tábora Budy, z ktorého neskôr prežili pochod smrti do Buchenwaldu. Tam Juraj ochorel a dožil sa oslobodenia v bordeli tábora Buchenwald. Po vojne sa rodina opäť stretla a Juraj emigroval do Izraela.