Jela Sovová

* 1944

  • „Ešte keď Sokol bol, my ako malé deti sme chodili do Sokola, tam bolo bábkové divadlo. Na poschodí, teraz je tam klubovňa a telocvičňa taká malá. To bábkové divadlo bolo určené alebo zamerané Na výchovu alebo teda dorastenci to robili. Čiže už takí pod vedením pár ľudí, čo to viedlo (Jaro Starý). A chodilo sa tam na bábkové divadlo. Gašparko a ja neviem, hentaké a také. To mali veľmi pekne vybudované. To ešte dávno, keď Sokol dostal z Olomouckej župy do daru, keď sa Sokol v Trenčíne založil. Ja neviem, pri akej príležitosti im poskytli také krásne bábky, také drevené vyrezávané. Všetko to skapalo. Všetko to gardisti – buď si to užili alebo to popálili, ja neviem.“ 0:34:00 - 0:35:25 – Spomienka na fungovanie Sokola v období 1945-1948

  • „No dobre, ale začnime tie deti malé. Dobre chváľme, povzbudzujme, aby to dieťa malo sebavedomie. Ale tú kritičnosť nikto nevychováva. Ťažko si je do seba spätne pozerať, že či tak alebo tak, sebahodnotiť. Kto hentí vedia takto? A to začína od toho malého decka. Mama prišla, doniesla decko do telocvične, že aby chodilo. A že ‚Aj budete vystupovať?‘ Hovorím, že keď budú niečo vedieť, tak áno. Ale my sme tu nie od toho. Však keď budú starší, že môžu. Najskôr musia čosi vedieť a až potom niečo trúbiť do sveta alebo ukazovať. Aj v tomto začať od seba.“ 1:29:20 - 1:30:00 – Kritičnosť treba vychovávať v deťoch od malička, treba začať od seba

  • „My sme žili v určitej bubline. Ľudia s rovnakým názorom, podporovali sa veci, ktoré boli dobré, v poriadku, ale nasilu sa nič nerobilo. Lebo do politiky, títo ľudia, to bolo absurdum. Tak žili svoj poctivý normálny život a mali vlastné vzťahy medzi sebou. A čo mali robiť?“ 1:03:55 - 1:04:50 – Jela Sovová a členovia zaniknutého Sokola žili vo svojom svete

  • Celé nahrávky
  • 1

    Trenčín, 27.04.2021

    (audio)
    délka: 01:56:00
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Žiadny autoritatívny systém ich nepotreboval. Sokolské princípy však neopustili

Jela Sovová ako mladé dievča
Jela Sovová ako mladé dievča
zdroj: archív JS

Jela Sovová sa narodila 1. decembra 1944 v Trenčíne Vladimírovi Chovanovi a Ľudmile. Otec Vladimír Chovan bol spolu s bratom Júliusom v tom čase v horách v SNP ako člen Vysokoškolského strážneho oddielu. Ich úlohou bolo ochraňovať generálov SNP Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Chovanovci boli členmi trenčianskeho Sokola, ktorý počas vojny zrušili a jeho sokolovňu obsadila Hlinkova garda. Po vojne bola jeho činnosť na chvíľu obnovená, no po komunistickom prevrate ho opäť zlikvidovali. Komunisti zoštátnili aj kníhkupectvo Chovanovcov, ktoré ešte po prvej svetovej vojne získala Jelina babka ako trafiku. Sokol a jeho predstavitelia sa stali nepohodlnými pre svoje demokratické myšlienky, ktoré boli v priamom rozpore s obomi totalitami 20. storočia. Jela vyrastala v podnetnom prostredí bývalých „sokolov“, ktorí sa stretávali v kníhkupectve jej otca. Z detstva si spomína na pani Golianovú a jej syna Ivana, ktorému jej otec pomohol dostať sa do školy v Trenčíne. Obdobie spoločenskej neslobody rodina Chovanových prežívala v tichosti a nijako sa politicky neangažovala. Jela vyštudovala telesnú výchovu a slovenský jazyk a venovala sa príprave športovcov. V zmysle ideálov sokolskej všestrannosti nesúhlasila s vtedajším vedením športovcov zameraných na výkon. Po Nežnej revolúcii Jela s otcom pomáhali obnoviť fungovanie trenčianskeho Sokola. Dnes má Sokol v Trenčíne viac ako 300 aktívnych členov a Jela vedie cvičenia malých detí.