Emil Doboš

* 1929  

  • „Toto musím povedať, lebo asi práve toto zapôsobilo, že sa za mňa nebohý kolega zaangažoval, a zašlo to až tak ďaleko, že som musel vstúpiť do strany, ak chcem pokračovať v štúdiu. Čo som mal robiť? Narodilo sa mi dieťa, začínali problémy, pretože manželka bola zamestnaná v školstve, takisto začala mať problémy, a keby som nebol toto urobil, žeby som nevstúpil – to je také, vstup do strany naoko – že som straník a že som sa mal za čo kryť a mohol som dokončiť štúdium. S tým rástla aj možnosť kariérneho postupu."

  • „S radosťou som privítal, že konečne. Ja som fakticky celé to obdobie nikdy neveril, že komunizmus môže trvať naveky. Ale videl som, že sa oslabuje tým, že nedajú druhému vyniknúť. Ako keby udržiavali určitú úroveň tých ľudí, len aby neprevyšovali druhých."

  • „Ako chlapci sme ani dobre nepoznali krajinu a svet a cez Užhorod sme sa vybrali domov. Prišli sme do Vojan, nevedeli sme, čo ďalej; bola zima, január-február, a domov sme sa nevedeli ako dostať. Prechádzali sme cez Kucany, dnešný Oborín, kde po nás prišiel strýko na koňoch, aby nás doviezol domov aj s bratrancom. Toto je také pamätné, čo mi utkvelo v pamäti, že sme sa s takým trápením a strachom medzi okupujúcimi vojskami sovietskymi vracali domov. Žiadali od nás bumagu – legitimáciu – a my sme nemali nič. Bolo to trocha divoké."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bystré, 29.11.2019

    (audio)
    délka: 01:02:45
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Komunizmus nedal nikomu vyniknúť

Emil Doboš v čase vojenskej služby
Emil Doboš v čase vojenskej služby
zdroj: Archív Emila Doboša

Emil Doboš, narodený 7. 9. 1928, čelil komunistickému kádrovaniu kvôli označeniu svojho otca za tzv. kulaka. Prvá Viedenská arbitráž pričlenila Dobošovu rodnú obec Ujlak pri Trebišove (dnešný Novosad) k Maďarsku. Po stredoškolských štúdiách absolvovaných na Podkarpatskej Rusi súbežne s druhou svetovou vojnou a peripetiách s ňou spätých pokračoval v nadobúdaní vzdelania v strojárskom odbore na bratislavskej technike. Štúdium bol donútený prerušiť kvôli povinnej vojenskej službe a narukoval do Mimoňa, resp. do Ostravy, kde ako príslušník Pomocných technických práporov pracoval v bani. Po návrate do civilu sa zhodou náhod zamestnal v cementárni v Bystrom. Ako ženatý muž a otec sa snažil zabezbečiť rodinu získaním vysokoškolského vzdelania a kariérnym postupom, čo sa mu napokon i podarilo za cenu vstupu do komunistickej strany. Do zmeny režimu bol pre blaho príbuzných nútený tajiť svoju minulosť v PTP.