Jozef Bielik

* 1949

  • ,,Mal som priateľku v Štúrove, chodila tam do gymnázia. Prechádzali sme sa v noci. Neviem, koľko bolo hodín, ale polnoc ešte nebola. Sadli sme si na schodisko pred poštu. Okolo išli dvaja sovietski a dvaja maďarskí vojaci. Keď nás videli, zbrane mali prichystané. Začali sme sa s nimi rozprávať rusky, že na Slovensku je povstanie. Maďari, Poliaci, Rusi a Nemci nás prišli obsadiť, lebo je tu veľká vzbura, strieľa sa a že je tu veľké povstanie. My sme sa na nich pozerali, že o čom rozprávajú. Vraj boli prevelení a musia obsadiť vojenské kasárne. Na druhý deň sme sa v rádiu dozvedeli, že je to pravda. Ja som išiel do Nových Zámkov a tam už bol veľký bordel. Tam sa na námestí točili tanky a nejakí ľudia sa postavili proti nim. Nebolo to pekné divadlo."

  • ,,V Pilišskej Čabe boli agitátori a sľubovali im, že sa budú mať lepšie ako v Československu. Všetok majetok, čo mali, si mohli zobrať so sebou. Môj starý otec mal konkrétne kone aj kravy. Dostali niekoľko vagónov, ktoré ich presídlili. Museli niekde ešte prestupovať. A tí, čo nemali nič a sľubovali im, že dostanú v Novej Vieske, tak nedostali nič. Domácich obyvateľov presťahovali do severných Čiech a na Sudety. Starý otec dostal dom aj pozemky v Novej Vieske a gazdoval tam do roku 1951 - kým neprišli družstvá. Potom mu to všetko zobrali."

  • ,,Ja ako malý chlapec som bol všade, všade ma poznali. V dedine ma ľúbili aj tí domáci Maďari. Keď boli zábavy, vtedy si vykrikovali, že odkiaľ si prišiel a čo si nám zobral, a aj bitky boli. Domáci Maďari neznášali prisťahovaných Slovákov, lebo im kvôli nim vyhnali rodinu - napríklad brata alebo sestru. Pamätám sa na to, že keď boli oberačkové zábavy alebo výročné schôdze, tak sa tam zvykli pobiť."

  • ,,Raz som išiel zo Štúrova do Banskej Bystrice a musel som ísť pre niečo domov. Vtedy som mal Tatru Lex. Prechádzal som poľnou cestou cez Narad na Svodín. Tam bola taká prašná cesta a zatrúbil som na kamaráta. Nevšimol som si, že tam stála podniková volga. Išiel som cez kopce a zrazu pozerám - volga za mnou. Vo Svodíne je odbočka na Ludince a Želiezovce, a tam som zastal. Pozriem pod kapotou, nič mi netieklo, pozeral som, či nemám problém. Prišli tam. ,Dobrý deň, pán vodič kontrola. Vyberte kotúč.´ Kontrolór napísal na STAZKu, že kontrola vtedy a vtedy, ešte aj hodinu, ale nenapísal tam miesto. Takže to bol taký kontrolór, že to prehliadol, že som išiel obchádzkou. Ináč to boli prísne kontroly."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Nitra

    (audio)
    délka: 01:08:58
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Nikdy som nechápal, prečo rodičia opustili Maďarsko

Jozef Bielik sa narodil v Novej Vieske v roku 1949 ako jedno zo štyroch detí. Jeho rodina patrila k dolnozemským Slovákom. Rodičia sa na Slovensko prisťahovali v roku 1948 z maďarskej Pilišskej Čaby. Nedokončil odborné učilište. Vojenskú službu neabsolvoval. Pracoval v Juhoslovenských celulózkach a papierňach v Štúrove, neskôr ako vodič ČSAD. Nikdy nevstúpil do strany. Oženil sa v roku 1971 a má tri deti. Je kynológ a poľovník, majiteľ farmy zameranej na chov danielov a holubov.