Ján Zachara

* 1928

  • „V pätnástich rokoch som začínal. Vtedy neboli také rozdiely, ako sú teraz. Lebo ja som mohol zápasiť aj s mužom. Dneska je to porozdeľované; je mladší dorast, starší dorast, muži. Prv nebolo žiadne takéto rozdelenie. Môžem povedať toľko, že tento náš pán tréner, čo som spomenul, že bol dôstojník z povolania. On mal pod rukou veľa vojakov. Keď títo chceli mať v nedeľu voľno, tak sa ich opýtal, ktorí to sú. Dal im ho pod tou podmienkou, že prišli do telocvične, ktorá ešte dneska stojí v Dubnici pri futbalovom ihrisku. Pre nás boli ako sparing partneri. A nebolo tam žiadneho rozdielu. Ten vojak mal trebárs voči mne 75 kg a ja som 48 kg aj v zimnom kabáte. Takže to bol iba taký rozdiel."

  • „Tým bola dovŕšená úroveň medailistov. Najviac ma zamrzelo, keď sme boli na slávnostnom privítaní na Strahovskom štadióne. A pán predseda vlády Fierlinger vtedy privítal všetkých olympionikov, ale že Zachara bol ten siedmy, na to zabudol. Potom sa to nejako v tichosti urovnalo. Keď bolo slávnostné vozenie po Prahe, tak som nechcel na ten autobus nastúpiť. Mal som však vynikajúceho veliteľa, ktorý bol tiež atlét. A mi hovorí: ,Kašli na to, Jeníku, zapadneš do civilu, tak to nech." Tak som sa teda povozil v autobuse aj ja. A taký bol asi koniec tohto slávnostného privítania."

  • „Ja myslím tak, pretože nerobím zo seba nejakého hrdinu, ale keď som sa raz na šport dal, tak som voľná využíval na tréning. Trebárs som behával do hôr. Obdobie bolo vtedy také, že boli problémy s drevom a uhlím. Drevo sa potom chodievalo brávať do trenčianskych hôr. Z mestského domu sme mali povolenie, aby sme mohli brávať z hory iba suché konáre. Tým som si uvedomil, že lezením na strom a orezávaním suchých vetiev som si cvičil trošička aj odvahu, ale aj silenie rúk. Lebo to všetko boxer potrebuje. I keď ja som veľkou silou neoplýval. Ja som vždycky hovoril, že mňa bijú súperi palicou a ja ich len čapicou."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 05.09.2017

    (audio)
    délka: 01:13:12
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Nikto z nás nerozumel pojmu sláva

Pamätník ako vojak základnej služby, 1951
Pamätník ako vojak základnej služby, 1951

Ján Zachara sa narodil 27. 8. 1928 v Kubrej pri Trenčíne. V roku 1943 sa prihlásil do miestneho boxerského tímu. Jeho otca počas vojny poslali do koncentračného tábora Ravensbrück, z ktorého sa vrátil s podlomeným zdravím. Po vojne pamätník pracoval v textilnom závode Merina a popri práci súťažne boxoval. V roku 1946 vo finále Všeslovanských majstrovstiev remízoval so sovietskym šampiónom. O dva roky neskôr sa nepochopiteľne nedostal na olympiádu v Londýne. V roku 1952 už nastupuje v tzv. perovej váhe (od 54 do 57 kg) na LOH v Helsinkách, na ktorých získal zlatú medailu. Do roku 1959 získal štyri československé majstrovské tituly.