rotný v. v. Karol Steklý

* 1921

  • „Ja som ich podporoval. Chodil som autami a keď sa potrebovali presunúť, keď po nich išli, tak dalo sa im nejaké vojenské oblečenie, nejaký kabát sme im prehodili cez plecia a vozil som ich sem a tam, aby som ich zachránil. Mal som na starosti zbrojný sklad, a čo potrebovali, dostali odo mňa. Čiže mňa potrebovali ‚vonku‘, nie strieľať niekoho.“

  • „Vtedy od nás ušla jedna skupina dôstojníkov. Môj veliteľ bol poručík Kremnický, a ten tiež ušiel. Vlastne vtedy nebolo ani nutné utekať. Stačilo zostať na jednom mieste, na chvíľu sa ukryť a počkať jeden alebo dva dni, pokiaľ tam prišiel front. Ja som však nikdy nechcel ustúpiť alebo bojovať proti. Ja som skladal vernosť Slovenskému štátu a Slovenskej republike a ešte stále som povďačný za mnohé veci.“

  • „Veliteľom mojej roty bol istý Stanek. Keď sme pochodovali okolo jeho domu, museli sme spievať. Jeho manželka vždy vyšla von pred dom, kývala nám a zdravila. Taká sympatická pani. Mala však špatný osud. Stanek bol silne zameraný proti Nemcom. A keď vypuklo povstanie, prišlo pre neho gestapo. Keď si obliekal kožený kabát, v bočnom vačku mal pištoľ a cez rukáv dvoch členov gestapa zastrelil a ušiel. Jeho manželka bola v tom čase v druhom stave. Ju potom mučili tu na Brezine a má tam aj pomník – Elena Staneková. Vždy, keď tam chodíme oslavovať, tak idem k jej hrobu, pretože si spomeniem, ako chudera zle skončila. Mala rozbitú hlavu, rozpárané brucho a plod dieťaťa bol hodený vedľa nej. Tak ju pochovali do hromadného hrobu.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Trenčín, 03.12.2019

    (audio)
    délka: 01:39:56
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Nešiel som do vojny zabíjať ľudí, vždy som chcel pomáhať

Karol Steklý pred odchodom na front v roku 1943
Karol Steklý pred odchodom na front v roku 1943
zdroj: súkromný archív K.S.

Karol Steklý sa narodil 27. apríla 1921 v Trenčíne. Otec, pôvodom Čech, bol talianskym legionárom, matka bola v domácnosti. Po vzniku Slovenského štátu prijal slovenské štátne občianstvo (po otcovi mal pôvodne české), inak by musel opustiť Slovensko. V roku 1942 narukoval do armády. Najprv pôsobil v Novom Meste nad Váhom ako ženista. V auguste 1943 Karola odvelili do Bieloruska na východný front ako člena 2. pešej divízie. Koncom novembra 1943 Karolovu jednotku už pod názvom Technická brigáda odvelili do Talianska. V Taliansku jeho jednotka robila zabezpečovacie a opevňovacie práce. Počas pôsobenia slovenských jednotiek v Taliansku prešlo približne 220 vojakov k partizánom. Karol však naďalej pôsobil ako vojak Slovenskej armády. Vojna v Taliansku skončila koncom apríla 1945. Počet padlých Slovákov (vrátane partizánov) na talianskom fronte dosiahol 127 mužov. Po skončení vojny pracoval v Severočeských povrchových hnedouhoľných baniach na Mostecku, neskôr až do dôchodku v ZŤS v Dubnici nad Váhom. Počas pôsobenia v 2. svetovej vojne sa naučil po rusky a po taliansky, čo celoživotne aktívne využíval v práci aj v súkromí. Tlmočil talianskym delegáciám a pôsobil na montážach v Sovietskom zväze. Ako vojak sa veľmi zaujímal o vojenskú techniku, najmä o lietadlá. Od roku 1990 sa zaoberal myšlienkou na zostrojenie repliky lietadla Caproni Ca 33, na ktorom v roku 1919 havaroval M. R. Štefánik. Stavba repliky trvala od roku 1994 do 2003. Lietadlo je vystavené vo vstupnej hale letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Bol zakladajúcim členom Spoločnosti M. R. Štefánika a členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Karol Steklý zomrel v decembri 2022 vo veku 101 rokov.