PhDr. František Šebej , CSc.

* 1947  

  • "Potom som sa nechal nahovoriť, že aby som predsa len kandidoval do Federálneho zhromaždenia. Tak som si myslel že dobre, prídem tam a uvidíme. To bolo na dva roky a ani som tam nechcel tie dva roky ostať. A potom som sa ocitol v tej veľkej politike. V deň, keď som mal nastúpiť do zhromaždenia mi zomrel otec. Nebolo to nečakané, bol už starý a chorý. Tak som prišiel do Federálneho zhromaždenia až po pohrebe s niekoľkodňovým oneskorením a stal som sa hneď predsedom Zahraničného výboru snemovne národov. Tak sa rozhodli autority, zrejme kvôli tomu, že som patril k tým, ktorí vedeli po anglicky."

  • "Ako od nás vytiahli päty Rusi, tak si pamätám, že som sa pred novinármi vyjadril, že teraz je najväčší čas, aby Československo vstúpilo do Severoatlantickej aliancie. A vtedy som nenašiel veľa pochopenia, vtedy sa takmer všetci prežehnali, všetci vrátane mnou milovaného a rešpektovaného Václava Havla verili, že tieto časy sú za nami a komu treba vojenské aliancie. Mne nejak tak inštinktívne bolo jasné, že možno že tie ruské vojská odišli, ale tie imperiálne inštinkty ruskej vládnucej elity určite nezmizli. Medzitým sa stihol rozpadnúť Sovietsky zväz a zanikla Varšavská zmluva. Poviem to retrospektívne, ale ja som tú bodku, ten gong, že tá doba Železnej opony a toho, že sme na nesprávnej strane toho politického zápasu, ten môj pocit, že toto skončilo, prišiel až s našim vstupom do Severoatlantickej aliancie v roku 2004."

  • "Treba si uvedomiť, že celý svoj vedomý život - to sa odohrávalo, keď som mal 42 rokov - som bol v tom, že to je hraničné pásmo, kde ťa zastrelia, keď vojdeš. Kde boli strážne veže, psy, guľomety a ostnaté drôty. Ubehlo odvtedy ďalších 30 rokov a doteraz, keď sa mi podarí prejsť cez tú hranicu, aj autom si to uvedomujem, ale najmä pešo, keď kráčam popri Dunaji a idem po petržalskej strane Dunaja hore po hrádzi a prejdem popod most Laffranconi a idem ďalej, tak asi po ďalšom kilometri a pol alebo dvoch človek príde k rakúskej hranici a pokojne môže cez les kráčať ďalej. A to mám vždy taký pocit, že poviem môjmu psovi, že poď, ideme do Rakúska. Tak si to užívame. Ja si myslím, že ľuďom, ktorí sa narodili po 89-om, alebo vtedy boli ešte deti, sa vôbec nedá sprostredkovať ten pocit oslobodenia, ktorý súvisí s pádom tej železnej opony. "

  • Celé nahrávky
  • 1

    28.12.2019

    (audio)
    délka: 01:15:49
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia - IVF 89
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Vedec, karatista a politik, ktorý bol pri páde komunizmu a pri formovaní demokracie na Slovensku

František Šebej sa narodil 11. mája 1947 v Bratislave. V roku 1966 zmaturoval na bratislavskej elektrotechnickej priemyslovke. V rokoch 1966 – 1971 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor psychológia. Po skončení štúdia pracoval v psychologickom výskume na Neurochirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Zároveň stál pri vzniku klubu karatistov na Slovensku, bol aktívnym zápasníkom a inštruktorom okinawského karate. Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 vstúpil do hnutia Verejnosti proti násiliu. V rokoch 1990 - 1992 pôsobil ako predseda Zahraničného výboru Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Po vzniku Slovenskej republiky bol naďalej aktívny v politike, niekoľkokrát bol zvolený do slovenského parlamentu.