Ladislav Kafka

„Pamätám si raz, ako prišla mama. Ženy sa v obchode rozprávali o arizácii. To bolo aktuálne vtedy. A povedala otcovi, že prečo by sme aj my nemohli. A vtedy spomenula to Arco (liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach, pozn. ed.). Ja som otca ešte nikdy nevidel takého nahnevaného ako vtedy, úplne rozzúreného. Povedal: ,Daj pokoj a hovorím ti, posledný krát si spomenula predo mnou arizáciu. To je krádež!´ On mal taký postoj k tomu. Potom povedal: ,Veď to nie je normálne, a teba keby vyhnali kvôli tomu, že si katolíčka?´ Otec mal takýto postoj."

„Tam boli štyria, alebo šiesti tí Nemci." „V dome?" „Nie, na tej ceste od Teplíc, tam bol kameňolom, a tam mali pozíciu, v tom kameňolome. Odtiaľ mali naťahané telefónne drôty, na zemi. Viedli do toho kameňolomu z nejakého veliteľstva. A vždy im tie drôty niekto prestrihol. Z tých obyvateľov Trenčianskych Teplíc. A chodil jeden starý dedko, príslušník Volksturmu, starý vojak. On to chodil opravovať. Mal takú palicu s očkom a chodil po tých drôtoch, kým zistil, kde je to prestrihnuté. A vždy to bolo na tom istom mieste. Keď už išiel asi šiesty krát, tak zavolal tých, čo bývali v dome, pred ktorým to vždy našiel. Tak im povedal, že on nechce zle, ale že on nebude ako blbec takto stále chodiť. Ja už som rozumel vtedy nemecky. Zisťovalo sa, kto to bol, každý vravel, že nie. Potom zistili, že to jedna suseda, no nie pred svojím, ale pred ich domom strihá. Ona bola v Trenčianskej Teplej pôrodná asistentka. Ten Nemec im povedal, že ak sa to bude opakovať, tak to musí nahlásiť a postrieľajú ich za sabotáž. Tak to potom prestalo, lebo susedia jej povedali, že ju nakopú, že keď chce, nech si to pred svojim domom strihá, a nie pred ich. Tak prestala aj ona."