Péter Hunčík

* 1951

  • „Ozajstný problém bol z toho, že pán Duray deň pred tým stretnutím Arpáda Göncza s pánom prezidentom prišiel a povedal: ,Péter, ja s týmto nemôžem súhlasiť.‘ ,Miklós, ty si tu sedel päť mesiacov, všetky detaily poznáš, nemohol si to povedať skôr, že nemôžeš súhlasiť? Ja som to už ohlásil - zajtra bude stretnutie a pán prezident mal jednu veľmi prísnu podmienku. Poviem to pardon, ale potom politicky sa nebude zneužívať už tento problém. A potom to už nechajme. Nebudeme ďalej o tom debatovať.‘ Nuž a Miklós Duray mi povedal: ,No, dívaj sa, Péter. Nemôžeme to akceptovať. Totiž, ako vieš, nás vyhnali zo Slovenska a z našich bydlísk Slováci. A tento prezident je Čech. A Čech sa nám ide ospravedlňovať za to, čo robili Slováci?‘ Tak neviem, čo som mu povedal. Len viem, že takú hlúposť som mu povedal, čo som sa už nevedel kontrolovať: ,Miklós, počúvaj, tak na zajtra zorganizujem to, že päť miliónov Slovákov sa postaví do radu a 500 000 Maďarov, a potom, ako pri futbalovom zápase, bude jeden druhému hovoriť: ,Prepáčte. Prepáčte. Prepáčte. Prepáčte. Ďakujem.‘"

  • „Presne 17. novembra sme boli zavretí v jednom byte. Rozhlas, všetko vypnuté. Karči povedal: ,Nebudeme sa zabávať ničím.‘ Mali tam nejaké sendviče, nejaký guláš. Povedal: ,My všetci sme teraz tí, ktorí môžeme urobiť nejaký vážny a kvalitatívny krok. Buď to urobíme, alebo potom nemá význam toto celé, o čom debatujeme, že menšina, menšina. Niečo treba.‘"

  • „Rád som chodil do divadla. Vracal som sa z Komárna z nejakej premiéry. O polnoci išiel vlak. Cestou na stanicu stála socha Gábora Steinera. Gábor Steiner bol veľký martýr komunistickej strany, ktorý zomrel v Osvienčime. Bol to komunista, žid a zomrel v Osvienčime, ale to mi vtedy nenapadlo. Napadlo mi len, ako som šiel popri tej soche, že sa s ním porozprávam: ,Ahoj Gábor, no, tak si sa teda dostal sem. Je tam teraz zima, však? A čo si robil s týmito? No, Gábor, oplatilo sa ti to?‘ Takýto dialóg som viedol s týmto Gáborom Steinerom a neuvedomil som si, že som pred budovou OV KSS v Komárne a že práve v ten deň odhalili tú sochu. Samozrejme tam bola zvýšená starostlivosť. Vo vnútri dávali pozor ozbrojení, lebo to bolo v noci. A hneď po niekoľkých minútach vybehli. A ja som sa ocitol v takej situácii, že ma zobrali na políciu. Toto bolo v piatok a bol som tam do pondelka. V pondelok ma zobrali k prokurátorovi. A bol som naozaj šokovaný z toho, že prokurátor už mal pred sebou moje básne, moje eseje a všetko, čo som teraz povedal."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 14.12.2018

    (audio)
    délka: 02:08:56
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Nečakal som, že v normalizačnom režime budeme žiť 21 rokov

Péter Hunčík sa narodil 25.5.1951 v Šahách. Po roku 1968 odišiel do Veľkej Británie, ale vrátil sa kvôli štúdiu medicíny. V roku 1985 bol zaistený pred budovou OV KSS kvôli údajnému „hanobeniu busty Gábora Steinera“ a atestáciu z psychiatrie si tak smel spraviť až po Nežnej revolúcii. Je jedným zo zakladateľov Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI) a bol od začiatku i jej hovorcom. Od jesene 1990 až do volieb v roku 1992 pôsobil ako poradca prezidenta Václava Havla v otázke národnostných menšín. V súčasnosti pôsobí ako psychiater a publicista.