V každom prípade odovzdať sa do vôle Božej; dôverovať!
Stáhnout obrázek
Sr. M. Silvia sa narodila 13. júna 1924 v Chynoranoch, ako piate zo siedmych detí, rodičom Valentovi a Kataríne, rodenej Bezákovej. Pri krste dostala meno Augustína. V rodnej obci absolvovala základnú a meštiansku školu. Potom pokračovala v štúdiách v Trnave a na Učiteľskej akadémii v Levoči. Do kandidatúry ju prijala Matka M. Alexandrína Maďarová, provinciálna predstavená, v Trnave 20.01.1939. Na Božie volanie odpovedali aj jej dve rodné sestry, jedna vstúpila do Kongregácie Dcér Božskej Lásky (sr. M. Margita) a druhá k sestrám tzv. Rytierkam a brat, ktorý sa stal členom Kongregácie školských bratov. Augustína vstúpila do noviciátu 19.08.1943 v Trnave a dostala meno sr. M. Silvia. Prvé sľuby zložila do rúk Matky Alexandríny 28.08.1945 v Trnave. V rokoch 1945 až 1950 účinkovala ako učiteľka na základnej škole a riaditeľka materskej školy v Prievidzi. V roku 1950 bola spolu s ostatnými sestrami násilne odvezená do Ivanky pri Nitre, kde pracovala na poli a v zime pri šití odevov pre väzňov. Po roku boli sestry prevezené na práce do Čiech. Pracovala ako robotníčka v textilnej továrni v Poříčí u Trutnova (do roku 1955). Následne v závode Seba v Tanvalde (do roku 1956). Ďalej pôsobila vo Vranom u Slaného (CZ) (1956-1990) ako skladníčka, účtovníčka, vychovávateľka v Ústave sociálnej starostlivosti pre duševne postihnuté ženy. V tejto komunite niekoľko rokov vykonávala službu predstavenej (1965-1975) a potom aj v iných komunitách. Svoju dobroprajnosť, materinskú starostlivosť, láskavosť a pochopenie mohla realizovať aj ako provinciálna radkyňa (1979-1988) a neskôr aj provinciálna predstavená (1990-1994) Slovenskej provincie, ktorej sídlo v tom čase bolo v Charitnom dome v Rúbani. Ani po ukončení tejto náročnej služby sr. Silvia neodišla do dôchodku. Naplno pokračovala v službe Provincii v úlohe predstavenej komunity (Bánovce nad Bebravou 1994-1998; Ivanka pri Dunaji, Žiar nad Hronom 1999- 2004). Prevzala aj vedenie kandidátok 1998 -1999. Po rokoch aktívnej služby bola preložená do Prievidze. V roku 2010, pre jej zhoršený zdravotný stav bola preložená do komunity Vo Veľkých Levároch. Posledné 3 týždne života, ktoré prežila už pripútaná na lôžku vydala svedectvo tichej, skrytej cesty k svätosti: trpezlivosťou, pokojom vnútornou vyrovnanosťou láskavým pohľadom a veľkou vďačnosťou....
