Karol Hetteš

"Ja som v živote nikde nebol, len doma a potom na vojne. Ja keď som došiel na Libavú, mne slzy padali, kde sme to, čo sme to. Takto to dopadne. Som si myslel, že dôjdeme do kasární a vojaci budeme. A tu nejaká klasifikácia E! Čo to je? Aká klasifikácia? A výcvik bez zbrane! Lebo vám neveríme, vám nemôžeme zbrane dať. Oni nás nemali za normálnych ľudí! A ešte keby nebol Stalin umrel, tak možno by sme sa ocitli niekde na Kamčatke, v gulagu. „Vy ste mali aj politické školenia, keď ste boli v PTP?" Dve hodiny, a to každý deň! To bolo jedno a to isté. ,Vy nejste lidi! Vy tady budete do úplného zblbnutí!´"

„Ja som v živote nikde nebol, len doma a na vojne. A keď sme prišli ešte na Libavú mne slzy padali, že kde sme to. Takto dopadnúť... Som si myslel, že dôjdeme do kasárni a vojaci budeme. A tu nejaká klasifikácia E! Čo to je? Aká klasifikácia? A výcvik bez zbrane sme mali! Lebo nám neverili a nemohli nám zbrane dať. Oni nás nemali za normálnych ľudí! A ešte keby nebol Stalin umrel, tak možno by sme sa ocitli niekde na Kamčatke, v gulagu.“

„Aj ten politický! Povedal mi: ,A copak tvůj otec? On dělal protistátní činnost a nesouhlasí s tímhle režimem!‘ Ja mu vravím: ,Dajte mu svätý pokoj! On umrel a prečo umrel to vám nepoviem!‘ To bolo strašné, ako sme boli prenasledovaní. A hlavne ja, lebo ja som ostal doma.“

„Sme boli v horách, keď front prechádzal, za obcou, čo sú hory. Sme tam boli na koňoch, niečo zo sebou sme zobrali na jedenie, hlavne chleba a celá dedina tam bola odsťahovaná. Štyri dni sme tam boli, keď front prechádzal a potom už prišli Rusi. Otec zostal doma, ale všetci sme boli tam, mali sme naložený chlieb, lebo dakedy sa to pieklo v peci, tak sme si tam aj varili. A bunkre sme tam porobili, to si dobre pamätám.“