Ján Chudík Doc.,JUDr.

* 1926  

  • „Po zranení 6. mája som sa nachádzal vo vojenskej nemocnici v Ostrave a deň skončenia vojny som prežil s určitým napätím. V nemocnici sme boli ľahko i ťažko ranení, bez rúk, bez nôh, a okolo nemocnice sme počuli veľkú streľbu. Keď vojak, ktorý strážil tú nemocnicu, vošiel k nám, pýtali sme sa, čo sa deje. Povedal, že najpravdepodobnejšie asi Nemci pretrhli obranu a vracajú sa. V takejto chvíli, keď nebolo možné ani unikať, človek to musí prijať a očakávať, čo sa stane. Tá hrozná streľba pokračovala a po nejakom čase ten istý vojak vošiel a povedal „rebjaka, konec vojny“. Tak to bolo najprv moje veľké napätie, čo ešte bude, a potom vypočuť tento hlas a prijať to, že sa skončilo naše utrpenie, že je koniec vojny.“

  • „Do SNP som vstúpil so súhlasom mojich rodičov. Zúčastnil som sa boja v skupine Kvitinského na východnom Slovensku a bol som v tomto povstaní ako mladý človek až do konca. V tejto súvislosti by som chcel vyjadriť takúto myšlienku. Hovorí sa o období trvania SNP, akoby trvalo iba nejaké dva mesiace. Súvisí to aj s tým, že začalo až v čase, keď sa už chýlilo k jeseni. Keby sa začalo v máji, trvalo by dlhšie, lebo obdobie zimy je pre povstanie nepriaznivé v tom zmysle, že to, čím sa partizánske hnutie zaoberalo, napríklad prepadnutie, mínovanie, by nebolo možné, lebo zima vytvára podmienky, kde partizánske boje nemožno uplatňovať. Napríklad v snehu by sme všetci partizáni zanechávali stopy a podľa stôp by sme mohli byť kedykoľvek zlikvidovaní.“

  • Celé nahrávky
  • 3

    Bratislava, 12.02.2019

    (audio)
    délka: 01:32:47
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Pri výbuchu ma zasiahli črepiny z granátu tesne pri srdci. Zachránilo ma, že nezasiahli žilu, lebo by som vykrvácal

Ján Chudík sa narodil 12. novembra 1926 v obci Jakubany v okrese Stará Ľubovňa. Ako dobrovoľník sa v roku 1944 zapojil do Slovenského národného povstania (SNP) v skupine Vjačeslava Kvitinského. Po potlačení SNP sa na určitý čas vrátil domov a v apríli 1945 dobrovoľne narukoval do boja v spojeneckej armáde v skupine 4. ukrajinského frontu. Výcvik absolvoval na území Poľska. Dňa 6. mája bol pri Ostrave vážne zranený pri výbuchu granátu. Po vojne vyštudoval najskôr Učiteľskú akadémiu v Prešove, potom Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Na jej katedre trestného práva pracoval až do dôchodku. Je spoluzakladateľom spoločnosti Prometeus a členom Zväzu protifašistických bojovníkov.