Bonavita - Margita Brajerová

* 1932

  • „Tiež prišli, že ten alebo ten človek bol u nás. A museli sme zapisovať každú návštevu. Na vrátnici bola kniha a každú návštevu. Číslo občianskeho preukazu, meno, ku komu, kto to bol a všetko bolo treba zapisovať. A keď napríklad večer niekto by bol prišiel, ráno už by prišli eštebáci, že tento človek bol u nás. Mali sme aj ‚anjelov strážcov‘. Čo hlásili všetko."

  • „Prišla som domov a sestra predstavená mi hovorila, že ideme na výsluch. A eštebáci tam boli dvaja alebo traja. To si už presne nepamätám. Už nás čakali. A nás brali vtedy tri: sestru predstavenú a nás dve. A prišli sme tam ráno okolo ôsmej. Od ôsmej do šiestej do večera som tam bola. Potom sa niečo vypytovali. Potom zas druhú zobrali. A neskôr nám povedali: ‚Jednu už sme zobrali do Košíc, už je zatvorená. Priznajte sa!‘ Ja som však hovorila, že sa nemám k čomu priznať."

  • „Takže už nás obliecť nechceli. Pretože už v tých rokoch brali aj kňazov a tak ďalej. Tak si nás zavolala provinciálna sestra predstavená, že: ‚Deti moje, choďte domov, lebo nevieme, čo bude s nami. Či nás nezoberú niekam na Sibír alebo čo. Však keď sa situácia obráti, keď bude lepšie, tak sa vrátite naspäť.‘ No ale my sme veľmi prosíkali, veľmi sme prosili. Tak potom sa odhodlali, že predsa nás oblečú [do rehoľného oblečenia, urobia z nich novicky, pozn. ed.]."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Vrícko - charitný dom, 05.07.2019

    (audio)
    délka: 01:16:11
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Poburovali sme len tým, že vôbec existujeme

Sr. Bonavita sa narodila ako Margita Brajerová, pochádza z obce Letanovce spomedzi 9 detí. Vyrastala v prostredí maloroľníckej rodiny. Po skončení ľudovej školy v Letanovciach pokračovala štúdiom meštianskej školy v Spišskej Novej Vsi. V detskom veku bola svedkom mnohých lokálnych vojnových udalostí. Po skončení meštianskej školy absolvovala dvojročné štúdium Obchodnej školy v Spišskej Novej Vsi, počas ktorého sa definitívne rozhodla pre duchovné smerovanie a nastúpila do noviciátu v Kongregácii sestier Božského Vykupiteľa. Slávnostnú obliečku absolvovala tajne roku 1950 v Levoči, zakrátko, tesne pred štátnym zásahom proti ženským reholiam, ju poslali do nemocnice v Rožňave. Dokončila zdravotnú školu a do roku 1960 pracovala ako zdravotná sestra v Rožňave. V roku 1957 ju predvolali na výsluch v súvislosti s vykonštruovaným podozrením z protištátnej činnosti. V roku 1960 bola poslaná do sústreďovacieho kláštora v obci Číž, kde pracovala v poľnohospodárstve. Od roku 1962 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti v Straníku neďaleko Žiliny. V roku 1971 bola presunutá do novovzniknutého charitného kláštora sestier Božského Vykupiteľa v Hronskom Beňadiku, kde pracovala v administratíve a starala sa o staršie rehoľné sestry. Počas celého obdobia komunizmu ju držali spolu s ostatnými sestrami v izolácii od okolitého sveta. V roku 1990 dosiahla dôchodkový vek a presunula sa do charitného domu vo Vrícku, kde žije dodnes.