Jozef Babiak

* 1929  

  • „Spísal to na papier, dal mi 4 dni mimoriadne voľno, my sme nemali dovolenky inak, aby som išiel domov a aby mi to potvrdili ako obec. Ja som prišiel na výbor, aby mi to podpísali. Prečítali to a len pozerali jeden po druhom, to boli všetko známi, my sme sa všetci v obci poznali, a hovoria mi: ,My ti to nemôžeme teraz podpísať, to musí ísť služobným postupom, my ti to pošleme úradne!‘ Keď som sa vrátil do kasární, veliteľ ma už čakal: ‚Daj ten papier!‘ Ja: ‚Nemám, povedali mi, že to pošlú poštou.‘ On: ‚Už ťa oklamali!‘ Ja: ‚Reku nie, to sú všetko známi, skoro rodina.‘ Ale mal pravdu! O týždeň ma zavolal: ‚Pod sem!‘ Napísali na zadnú stranu, že to nepodpíšu, že sa nezakladá na pravde."

  • „Prišli aj k nám, že odkúpia traktor. Ja im hovorím: ‚Reku viete, prepáčte, ale my traktor na predaj nemáme. Choďte do Brna, my sme boli v Brne, tam majú úplne nové traktory a tento máme už druhý rok!‘ Ale oni, že musia od nás odkúpiť. ,A koľko dáte, my sme dali 140 000, vy koľko dáte?‘ A oni, že peniaze nemajú. ,No ale tak vy nie ste kupci, vy ste zlodeji! Vy kradnete! A šmykajte z dvora!‘ Odišli a o chvíľu prišli s náčelníkom bezpečnosti: ,V mene zákona vás vyzývam, dáte, alebo pôjdete aj vy s nami!‘ Maminka sa pustila do plaču. Hovorí mi: ,Nechaj tak, nech nám to aj zoberú.‘ Človek krvopotne robí, si to kúpi a potom ti to zoberú? Keď odchádzali povedali: ,Však sa my o teba postaráme!‘“

  • „A keď Nemci porazili povstanie, štyria partizáni sa chceli dostať na Oremov Laz, kde bolo výcvikové stredisko. Most vyhodili večer a prišli pre mňa, aby som ich tam zašikoval, čo je vyše 20 km. Tak som ja ako chlapec išiel s nimi až na Senohrad v noci, až do polnoci sme išli. A keď sme čosi zbadali, dáke svetlo, tak sme sa schovávali. Tak som ich tam odšikoval.“

  • „Bol Štedrý večer, prvé Vianoce v PTP. Večera bola pekne pripravená v jedálni, aj ryba bola. A čo bol politický celého útvaru, Kopřiva sa volal, začal rečniť: ‚Soudruzi, jedné gruzínske noci narodil se soudruh Stalin!‘ A takéto somariny. A keď skončil, tak poprial dobrú chuť. A kamarát Lojzo Jurkáček mi vraví: ‚Chceš tu stalinskú večeru? Ja ju nechcem!‘ Tak sme vstali od stola a išli sme na izbu. Mali sme balíčky z domu, a tak sme večerali. A tento politický prišiel za nami, že prečo sme nevečerali. A tento Lojzo sa ho spýtal: ‚Súdruh kapitán, a čo dnes oslavujeme, narodenie Krista, alebo narodenie Stalina?‘ Že: ‚Narodenie Stalina!‘ A Lojzo: ‚Ale Stalin sa narodil 21. decembra a dneska je 24. decembra!‘ A začal mu také otázky dávať, lebo on sa na seminári aj marxizmus-leninizmus učil, že ostal hotový z toho! Potom chodil za ním, aby išiel za politického!“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Hontianske Nemce, 13.01.2018

    (audio)
    délka: 02:40:45
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Museli vedieť, že našu generáciu neprerobia!

Čierny barón
Čierny barón
zdroj: archív pamätníka

Jozef Babiak sa narodil 24. 12. 1929 v Hontianskych Nemciach. Pochádza z roľníckej rodiny, vlastnili 20 ha pôdy a chovali hospodárske zvieratá. Po februári 1948 im komunistická moc hospodárstvo zobrala do družstva. 1. októbra 1951 narukoval do Pomocných technických práporov (PTP) do vojenského výcvikového tábora na Libavu, odkiaľ bol pridelený do baní v Ostrave, kde bol až do odchodu do civilu 8. 12. 1953. Po návrate mal problém sa zamestnať, nakoniec 36 rokov bol šoférom výrobne Stredoslovenských konzervárni a liehovarov v Krupine. Od roku 1989 je na dôchodku, žije v Hontianskych Nemciach.