Emil Adamčík

* 1938

  • „Cítil som veľký tlak. Keď si chcete podať podmienku, ,musíte něco udělat´. A to ,něco´ malo byť bonzovať. Na to ma nikdy nikto nepresvedčil. Dali mi pásik zelený, že útekár. Bol som poznačený – každý bachar, ktorý ma zbadal vedel – pozor, môže zdrhnúť. Ale inak, snažil som sa prežiť. Ráno som sa pozrel: Vyšlo slnko? Vyšlo. Dobre. Večer som sa pozrel: Zapadlo? V poriadku.“

  • „Bola tam taká kopa ovsa, ja si tuto ľahnem a keď som v Poľsku, idem ďalej, a keď nie, zatiaľ zostanem. Bol som v Poľsku – kúsok od hraníc.“

  • „Len chvíľu som bol na slobode, a to už boli Rusi tu, a dostanem sa znova do basy. Ale našťastie ten ich náčelník bol taký-nejaký ,odmäkár´ a hovorí: ,Dajte si pozor na nášho riaditeľa, lebo to je starý stalinista. Také reči nemajte...´ A dám vám za to, že museli príslušníci použiť nejakú tú silu, 100 korún pokuty a opotrebovanie pneumatík ďalších 100 a pustili ma. Preto ja koľkokrát hovorím, že človek môže byť sprostý, ale šťastie musí mať.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Červeník, 15.07.2017

    (audio)
    délka: 01:46:28
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Človek môže byť sprostý, ale musí mať šťastie

Emil Adamčík
Emil Adamčík
zdroj: archív pamätníka

Emil Adamčík sa narodil v roku 1938 v Červeníku. Rebel bol už odmalička. Otcovi ešte ako malé dieťa povedal, že sa mu protivia komunisti. Emigráciu plánoval tri razy a dvakrát sa o ňu aj pokúsil. Prvýkrát chcel prekročil československo-rakúske hranice ako mladistvý neďaleko miesta, kde žil jeho strýko. Ten mu však na to prišiel. Druhýkrát si chcel našetriť na dovolenku na Kube a po ceste vystúpiť v kanadskom Montreale. Tento plán sa však neuskutočnil. Tretíkrát prekročil poľské hranice a cez Švédsko sa chcel dostať až do USA. V Poľsku ho však chytili a za pokus o emigráciu ho uväznili. Na slobodu sa dostal na základe Svobodovej amnestie v roku 1968.