Edita Rusnáková

Na druhý stupeň som išla do Slavošoviec, kde som ostala úplne šokovaná z učiteľov lebo robili veľké výnimky, Rómov nechceli vôbec. Dávali nám zlé známky.... raz som mala prečítať článok na literatúre, prečítali sme ho dvaja – jeden chlapec, biely a ja. Ja som skoro až recitovala a on ledva, že slabikoval. Ja som dostala jedna mínus a on dostal jednotku. Toto si budem pamätať na celý život...

R: Mama mi stále kúpila pol kila kolekcií, starký mi kúpil jednu krabicu saloniek a ja som si robila stromček. Tešila som sa na zemiakový šalát a rezne. A: Ako vyzeral ten deň, vianočný? R: Tak sa od rána varilo a večer sme sa stretli celá rodina, tí krstní rodičia s tými deťmi prišli k nám. Navečerali sme sa u nás, potom sme zasa všetci išli k nim, tam sme jedli a pozerali sme potom televízor. A: Ste mali televízor? R: My sme ešte nemali televízor, tak sme chodili tam pozerať.

R: No tak to prišli rédovci (pozn. Rómovia z osady v obci Rejdová), napriek tomu, že všetci Rómovia z Ochtinej napísali papier, že ich nechcú do Ochtinej, bo to bola taká rodina bytkárska. Ale vtedajší súdruh predseda s nimi pil, podplatili ho a tak sa dostali do Ochtinej. A: Asi koľko si mala rokov vtedy? R: Asi 10.... nie, nie, nie, už som mala asi 15, keď prišli, som sa pomýlila. ....Najprv prišli tí z osady do dediny a potom prišli. ..... ešte ani teraz sa s nimi nechcú nejako spolčovať miestni Rómovia z Ochtinej. Stále žijú takpovediac na periférii dediny.