„Chcel som sa vrhnúť na Brunnera (veliteľa seredského tábora, pozn.), ale mamka ma zadržala. To by malo zlé následky. Bolo to v tej chvíli, keď o mne rozhodoval (či pôjde s dospelými, schopnými mužmi tzv. „na prácu“ do Nemecka, pozn.).To by malo zlé následky. Taký napätý som bol. Ale nikto si to našťastie nevšimol.“
„Poslali nás do Serede. V dobytčích vagónoch. Otca hneď oddelili. Išiel do Nemecka. Tam bol v Sachsenhausene, v Oranienburgu. My sme ostali v Seredi. V jednom baraku. A potom sme išli do Terezína. A to sme išli cez Poľsko – takou okľukou. Myslím že aj v Osvienčime sme zastavili a potom sme išli ďalej. Nebolo to dobré. Plno ľudí vo vlaku, natlačených, nejaký kýbel tam bol.“
Jozef Pevný sa narodil 22. marca 1935 v Bratislave, v spoločensky váženej rodine. Doma praktizovali neologickú židovskú vieru. Po vzniku vojnového Slovenského štátu mala rodina istý čas výnimku z deportácií vďaka lekárskemu zamestnaniu otca. Neskôr sa schovávali v byte inej rodiny, kde ich našli po udaní. Rodina bola oddelená - synovia s matkou boli deportovaní cez Sereď do Terezína. Otec bol poslaný do Sachsenhausenu. Po vojne sa rodina strela v Bratislave. Jozef Pevný pracoval celý život ako geológ. Nemá vlastnú rodinu, jeho brat žije od roku 1968 v USA. V roku 2008 sa pán Pevný presťahoval do seniorského domu Ohel David v Bratislave.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
