Ladislav Lampert

* 1924

  • „V Plzni boli staré baraky, voda bola len v jednom z nich, kde boli aj sprchy, lenže neboli vykurované. Keď prišiel október, november, sprchy a umývadlá zamrzli a čakali sme do marca, kedy sa pustili. Nemali sme vôbec vodu. Bola tam jedine riečka Radbuza, ale tá zamrzla tiež. Čakali sme, kedy sa pustia, aby sme sa tam mohli chodiť umývať. Bol tam asi 1,2 metra vody.“

  • „Nemôžem sa tam sťažovať na stravu. Niektorí hovorili, že hladovali. My sme mali stavebný príplatok 30 dkg mäsa a mali sme leteckú relutu. Mali sme dosť mäsa a aj do roboty keď sme išli, každý dostal kus salámy. Hlavne vďaka tomu, že tam boli naši ľudia, takže nič nemizlo. Držali s nami. Väčšinou v kuchyni polovička ide preč.“

  • „Nechali nás stáť na dvore. Čakali sme tam asi hodinu, dve. Prišiel kapitán Ťoupalík, položili mu stoličku, stôl. Vyšiel si na stôl, popozeral sa a začal ´vy banditi brdkých ledov, vy vyvrheli lidské společnosti´ a teraz začal nadávať a nadával, toľko všelijakých epitetov, čo som počul ´ja z vás udelám vojakov´. Potom skončil to nadávanie, nikto ho už nepočúval.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 19.07.2021

    (audio)
    délka: 02:50:29
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Ľutuje, že sa dal nahovoriť na vstup do KSČ

Ladislav Lampert, dobová fotografia
Ladislav Lampert, dobová fotografia
zdroj: archív pamätníka

Ladislav Lampert sa narodil 9. februára 1924 v obci Lukáčovce. Štúdium začal na cirkevnom gymnáziu v Nitre, pokračoval na priemyslovke v Bratislave, kde aj v roku 1945 zmaturoval. Vysokú školu nedokončil, pretože jeho otec Viktor bol kvôli vlastníctvu pôdy označený za buržuja a zo štúdia ho z tohto dôvodu vylúčili. Na vojenskú službu nastúpil v októbri 1950 ako bežný vojak. Po preštudovaní materiálov ho preradili do PTP. Pracoval na pomocných stavebných prácach v Svatej Dobrotivej. Po dvoch mesiacoch bol prevelený do Strašíc, kde pôsobil asi pol roka - najskôr na stavbe cesty, potom na barakoch a odtiaľ išiel pracovať do Plzne. Prepustený bol v auguste 1953. Po návrate z PTP ho nikto nechcel zamestnať. Podarilo sa mu zohnať prácu vďaka kamarátovi v podniku Stavprojekt, kde pracoval v Ateliéri 4. Bol to štátny podnik, preto tu mohol ako bývalý PTPák pracovať iba na udelenú výnimku. Po zrušení Ateliéru 4 spolu s ostatnými vytvoril Zdravoprojekt a v práci pokračoval na živnosť aj v dôchodkovom veku. V súčasnosti sa stará o chorú manželku, ktorá mu dáva energiu do života.