Vladimír Jonáš

* 1929

  • „Ako prišli komunisti k moci, vyžadovali, aby sa ľudia navzájom zrádzali a podrážali. To bola ich ideológia. Napríklad tým, že ja som skončil službu v PTP, neskončilo nič. Ja som prišiel a za dva a pol roka už som mal súdne konanie, domovú prehliadku. Všetko mi prehádzali. A býval som už v lesáckom byte. Takže tam nemali čo hľadať. Pozerali popod koberce. Mňa pred Vianocami zobrali z revíru a až na druhý deň večer ma pustili v Handlovej z polície."

  • „Niektorí boli arogantní. Niektorí sa cítili menejcenní, že sa s nami vôbec rozprávajú. My sme boli pre nich plebs. Nikoho nezaujímalo, že som zmaturoval v lesníckej škole s vyznamenaním. Mňa tam brali ako nulu. A ja som sa aj potom správal ako nula..."

  • „On nebol vo veliteľskej funkcii, on bol ideový poradca, propaganda. Keď on povedal, kto je nepohodlný, tak pohotovostný oddiel už vedel, čo s takým človekom urobiť. Niektorých vysťahovali preč, niektorých ako napríklad Židov posielali do táborov a niektorých likvidovali. " Takže on dával len ten podklad a vykonávanie robili iní? "Áno"

  • „Ja som išiel z obchodu a jeden miestny blázon dával na cestu plechový sud zo smetí. Tak som ho zobral a odhodil sud aj jeho. Pýtal som sa ho, či je sprostý. Či sa chce s takým sudom stavať proti tanku. Mohli mu totiž ublížiť. Lebo aj tu strieľali, pri pošte. Tam aj zranili jednu ženu vtedy Rusi. Tiež hádzali po nich..."

  • „Tam neboli žiadne kasárne. My sme boli ubytovaní v drevených ,pajdách´. Bez kúrenia, bez pece, bez WC. Jedno WC bolo na prostriedku a vedľa bola jediná studňa. Teplá voda žiadna, teplo žiadne. Mali sme oblečenie, bagandže a vojenské pracovné oblečenie s čiapkou. To bola celá naša výstroj. A dve deky. Jednu na slamu a druhou sa človek zakrýval. Na pajde boli medzery ako prst. Keď človek ráno vstal, tak mal pásy od mrazu po celej deke. Doslova ako zebry. To bolo niečo pod úroveň. Kto to nezažil, tak neuverí, že sa to mohlo v tom čase, už v roku 1951, takéto niečo udiať..."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Handlová, 07.02.2016

    (audio)
    délka: 02:42:25
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Prežiť na úkor ostatných. To bola pravá idea doby!

Vladimír Jonáš (2016)
Vladimír Jonáš (2016)
zdroj: z natáčania pamätníka v Handlovej 31. januára 2016

Vladimír Jonáš sa narodil 30. marca 1929 v Krupine. Mal dvoch súrodencov. Otec Emil Jonáš spolu s matkou Vilmou Jonášovou, rod. Dlhošovou, vlastnili obchod so stavebninami a pílu. Jonášovci počas vojny zažili obsadenie Krupiny nemeckými aj sovietskymi vojskami. V roku 1948 bola otcovi píla aj s obchodom znárodnená. Taktiež museli opustiť svoj dom. Vladimír v roku 1951 zmaturoval na Lesnícko-piliarskej škole v Banskej Štiavnici. V tom istom roku dostal povolávací rozkaz do trestných útvarov PTP (Pomocné technické prápory), kde strávil dva roky. Po návrate sa oženil a postupne sa prepracoval k práci v Lesných závodoch Prievidza. Tu zažil dvojnásobný pokus o obvinenie z rozkrádania socialistického majetku, ktoré sa nikdy nedokázalo. Počas celého života zažíval návštevy zo strany Štátnej bezpečnosti. Po odchode z Lesných závodov pracoval na rôznych funkciách v bani Handlová až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1989. V dôchodkovom veku pracoval ako robotník v obci Počúvadlo. V rokoch 1995 - 2009 pôsobil na mestskom úrade Handlová. Od tej doby žije trvalo na dôchodku s manželkou Annou Jonášovou, rod. Kanianskou.