Milota Havránková

* 1945

  • „Ja som si vlastne uvedomila jednu vec. A totiž, že nemôžem so študentami robiť pravdivý dokument, čiže dokumentovať absolútnu skutočnosť, ktorá sa vtedy niekde na tých uliciach nachádzala. Ale snažila som sa s tými študentami vytvárať akýsi azyl a som ich učila, aby sa nejakým spôsobom uvoľnili a vytvorili si aspoň vlastnú slobodu. Takže my sme si v tej škole začali robiť fotografie na hudbu alebo sme si vymýšľali rôzne vymyslené scenáre, ktoré nemali s tou realitou nič spoločné.“

  • „Čiže v podstate som sa zaoberala feminizmom, ale vôbec som o tom nevedela. V 1975. roku vyhlásili Rok ženy a vtedy mňa oslovili v Martine na nejakú výstavu o ženách. Samozrejme, že oni si v tých rokoch predstavovali ženu za strojom, ženu-robotníčku. Ja som vtedy strašne rozmýšľala, akú výstavu mám vlastne urobiť. Nakoniec som si zobrala rôznych spisovateľov, ktorí písali o ženách. Snažila som sa zistiť, ako oni v svojich príbehoch vnímali ženu. A vlastne som zistila, že každý z tých básnikov a spisovateľov vnímal ženu iným spôsobom.“

  • „Bolo to také zaujímavé, že tie moje fotografie tam všade uverejňovali. Čiže v podstate tie vysokoškolské časopisy Echo mali všade moje fotky. A hoci tie moje fotky boli fotografie mojich blízkych, tak všetky mali taký veľmi surreálny náboj, a vlastne tá doba, ktorú sme žili, bola svojím spôsobom tiež veľmi surreálna. Lebo tie 60. roky, na jednej strane, to bola doba pre mojich rodičov neskutočné ťažká, a my sme v podstate len rebelovali a sme si to až natoľko neuvedomovali, len sme vedeli, že sa niečo deje a že treba niečo proti tomu robiť.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, Slovensko, 07.06.2018

    (audio)
    délka: 01:40:02
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Slobodu si v prvom rade musíme vytvoriť v sebe

Portrét
Portrét
zdroj: pri natáčaní ED

Milota Havránková sa narodila 7. augusta 1945 v Košiciach. Po presťahovaní rodiny do Bratislavy vyštudovala fotografiu na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Istý čas pracovala v oblasti lekárskej dokumentácie, neskôr ako fotoreportérka Filmových ateliérov na Kolibe. V roku 1966 nastúpila na štúdium kamery na pražskú Akadémii muzických umění. Počas štúdii a osudných okupačných mesiacov fotila pre študentský časopis Echo. Po získaní titulu pôsobila v slobodnom povolaní a neskôr dlhodobo ako odborná pedagogička výtvarnej fotofragie na SŠUP v Bratislave. Od roku 1977 do roku 1991 tvorila v slobodnom povolaní, venovala sa predovšetkým voľnej tvorbe, tvorbe pre interiér, móde. Od deväťdesiatych rokov vyučovala na VŠMU v Bratislave, neskôr aj na FAMU v Prahe. V roku 2006 získala titul profesorky v odbore Voľné umenie.