Juraj Flamik

* 1957

  • „Tu bolo tých signálov tak málo, že ani to, čo sa dialo vonku, nenaznačovalo nič, že sa to definitívne podarí a že sa to tu zlomí. Podľa mňa to naozaj bola revolúcia, pretože zasiahla náhle tých ľudí v Československu a neboli pripravení. Český disent bol na tom, samozrejme, trochu inak, ale keď hovoríme špeciálne o Slovensku, to všetko vyrastalo z nejakých ľudských, kamarátskych vzťahov a z morálnych postojov."

  • „Do VPN v roku 1989 nastupovali ľudia, ktorí mali jedinú kompetenciu a to bol nejaký morálny postoj. A myslím si, že to je dobré dedičstvo. A akosi intuitívne vlastne aj tí mladí, ktorí teraz nastupujú „Za slušné Slovensko“ nehľadajú inú kompetenciu, ale túto. Nevyšli z nejakých opozičných frakcií strán... Takže akoby po tridsiatich rokoch tá generácia na Slovensku vzišla z tých istých pozícií. Z individuálnej zodpovednosti, z nejakého morálneho postoja a z toho, že musíme spolupracovať, musíme byť spolu a vyzývame ostatných, aby sa pridali. Tam vidím tú paralelu.“

  • „Určite sme nepatrili k nejakému tvrdému prúdu, ktorý by sa od toho dištancoval tak ako disent, ako na to Milan Šimečka spomína, že ochranári, že sme ten režim akceptovali a že sme ho chceli len meniť a nepostavili sme sa proti nemu. A že tam bola ostro vymedzená hranica, za ktorú sme my nikdy nešli. Ja si myslím, že ten rozdiel je v tom, že on ako disident z tej druhej strany musel tú hranicu vnímať veľmi ostro. Ale my sme ju videli oveľa difúznejšie, pretože sme ňou prenikali a niekedy sa nikto nepostavil proti. My sme mohli spústu vecí spraviť."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 25.01.2019

    (audio)
    délka: 01:41:51
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Kompetenciou vedúcich osobností Novembra 1989 bol najmä ich morálny postoj

Juraj Flamík sa narodil 26. októbra 1957 v Senici. Po roku sa rodina presťahovala do Bratislavy. Študoval na Stavebnej fakulte SVŠT. Začal pracovať v Západoslovenských energetických závodoch, neskôr prešiel do Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Venoval sa ochranárskej činnosti. V júni 1986 sa podieľal na príprave dokumentu Bratislava nahlas. V Prahe pracoval v Národnom pamiatkovom ústave. Koncom novembra 1989 sa vrátil do Bratislavy a stal sa členom VPN, neskôr predsedom koordinačného výboru VPN. Žije v Brne a pracuje v ekologickej Nadaci Partnerství.