Gertrúda Drozdová

„Otca teda vzali do Bergen-Bersenu, ten sa nemohol nejako ani ukryť, ani nič. Takže ten sa dostal do Bergen-Bersenu. To si pamätám, keď prišiel odtiaľ naspäť, tak bochník chleba doniesol pod pazuchou. Už bol taký, že si to jedlo strážil, lebo nevedeli, ako je tu." „Ešte mi povedzte – vraveli ste, že tam išiel ako silný chlap…" „Mal nejako 90 kg a ledva polovicu schudol. On toho zažil – raz aj povedal, že keď prišli Američania oslobodzovať Bergen-Bersen, tak tí Nemci chceli zlikvidovať tábor. Tých ľudí hnali niekde pešo. A otec vravel, že ich nahnali do vagónov, takých nákladných, zamkli a bez jedla a bez všetkého šesť dní stáli na trati a zatiaľ Nemci utiekli. Prosto, že to bolo hrozné. Že keď sa tie vagóny otvorili, tak že len tak mŕtvi padali z toho, lebo niektorí už boli takí slabí... “

„Keď začali Nemci v noci akože chytať, tomu sa hovorilo prepad. Chodili nejako dvaja gardisti, dvaja esesáci v uniformách, s puškami. A chodili od domu k domu, zazvonili na domovníka – vtedy boli domovníci – a pýtali sa, kde bývajú Židia. A tá domovníčka potom vraj hovorila: ,Čo som mala robiť? Oni mali tie pušky!’ Tak asi povedala. Tak nás vtedy v noci zobrali na Koziu ulicu a sústredili nás v dome. Myslím, že je to číslo 21. A tu nás doviezli a čosi zapisovali, a odtiaľ delili ľudí nejako: ‚Ty ideš sem, ty ideš tam.‘ To na tie transporty. Viezli ich na stanicu. No a tam sme my mali nejaké papiere, lebo každý zháňal čosi, aby sa skryl, aby pod niečím mohol existovať. To boli strašné veci."