Helena Aková

„Tá bola (synagóga) ako teraz na tej zatáčke ako je Feroplech, no tam bola postavená, na tej zatáčke, áno. Ale ani, čo ja viem... Poslední tu boli hádam Frangelovci, Frangel. Hádam to boli poslední. A potom bol Lévy, ten mal obchod, tam kde je teraz zelovoc. (čo tam predávali?) Všetko, všetko, tam sme chodili ako decká do školy si kupovať pero, ceruzku. Tam mali, on mal taký celkový obchod ,ten Lévy. Tak trochu kríval ten majiteľ. (čo sa s nimi stalo?) Neviem, to hádam ich zobrali alebo museli odísť. To bolo v tichosti, abych povedala, prebehnuté. Ja neviem o tom nič." 0:22:50 – 0:24:23 – Spomienka na židovské rodiny

„Ale čo sa stalo. Boli u nás veľké množstvo, ale dva páry koní na dvore uviazaní. No a išli (nemeckí vojaci) do pajty brať seno. Prišli tam, nabrali sena a keď išiel druhý, tak napichol na vidly streľbu. Munícia. Samopal. Prišli za tatom - tu je partizán, partizán, partizán! No a už to všetko zostalo. Už neboli takí osobní, ale sa báli rodičov. Nuž ale mama, tá sa schopila rozumu a išla na majer, ako sú teraz tie bytovky. Tam býval jeden Nemec, ktorý bol inžinierom a riadil to hospodárstvo. Ona išla za ním a mu to všetko porozprávala a prosila ho, aby išiel s ňou k nám a povedal, že my sme neutrálni, že my nič o ničom nevieme. Aj išiel, aj mu uverili. Ale kto to bol, kto to tam dal? Býval u nás jeden, čo Ochodnický sa volal, čo bol s partizánmi. A on tú zbraň tam schoval. A to bolo jedno veľké! Tri dni to trvalo, čo tak boli tí Nemci, sa báli. Ale tá mama prosila a hovorila, že my sme tak slušní ľudia, že sme o ničom nevedeli. Tak tato išiel za ním a hovorí tomu nájomníkovi aj s rodinou, mal 4 deti. Prečo? Prečo? No že on to tam kedysi schoval, lebo že on bol kedysi partizánom.“ 0:14:23 - 0:17:50 – V stodole Vaškovcov našli nemeckí vojaci zbraň a muníciu