Ján Šebák

„Tak som išiel s kamarátkou do kina, tá už bola v kine, ja som išiel do kina. A keď som videl ruský film, to ako keby ma osy doštípali, začal som nadávať, no tak samozrejme usporiadatelia - bol vedúci kina, riaditeľ kina - ma vytiahli von a tí dvaja mi dávali nádielku! Zbili ma do nemoty, potom ja som išiel k lekárovi, dal mi lekárske vysvedčenie. Dal som to k súdu. Strýko povedal - daj to k súdu. Tato neboli taký výbojný, tí boli taký skromný človek. Kontaktoval som právnika Ochrimoviča, čo bol dobrý advokát, však naučíme tých komunistov! Kdeže! To bol veľký omyl, naučili komunisti mňa! Aj tento advokát tvrdil, že ich naučíme. Súdne pojednávanie bolo celkom o inom a v pozícii obvineného som bol ja! Čo som mal svedkov, jediný jeden ostal pri mne! Sa báli, ani nešli k súdu, a tento jeden bol nanešťastie môj menovec! A pritom nás v sále bolo asi okolo 30 ľudí! Ja čo som hovoril, to nič nebolo platné!“

„Rukoval som v auguste 1952, zhromaždili nás v Považskej Bystrici na okresnej vojenskej správe, tam bolo sústredenie. Večer nás aj s ozbrojeným sprievodom šikovali na vlak do Žiliny. Celý čas sme nevedeli, kde ideme. To nám nikto nepovedal. V noci nás naložili do vlakov, nás bola hromada ľudí a sme stále nevedeli, kde ideme, ja som ani nevedel, že idem k PTP, ja som ani nevedel, že také dačo existuje. Mňa nezaujímala politika, preto, lebo ja som ten komunizmus nemohol zniesť. Ja som sa viac staral o Západ, ako je to tam. Celú noc sme cestovali, až sme sa ocitli v Moste. Stále sme nevedeli, čo nás čaká, niekto povedal, že ideme asi k ženistom. My sme šli k takým ženistom, že krompáč a lopata! Čo horšie bolo, nám dali nemecké mundúry! Jedna topánka väčšia, druhá menšia ma tlačila. Odchod a drž hubu!"