Vlasta Zábojníková

* 1927

  • „Predtým sme chodili do Sokolovne - na ihrisko hrávať volejbal a tam sme sa stretali. Lenže vtedy za socializmu proste Sokolovňu vzali a z náraďovne urobili kostolík, kaplnku, kde chodili. Mali sme tu jednu predavačku mlieka, pani Rajskupovú, tá išla v meste na spoveď a farár jej hovorí: ,Prečo nemôžete chodiť sem na Kolibu do kaplnky?´ ,To nie je žiadna kaplnka, to je Sokolovňa a vy keď hovoríte, že to je kaplnka, tak nie ste farár.´ Sokolovňa bola hneď vedľa školy, veľké aj malé ihrisko bolo. Tam si ju Kolibáci postavili sami zo starých tehál tú Sokolovňu. Si pamätám s mamou sme tam chodili, som bola šesťročná, čistila som tehly a muži stavali tú Sokolovňu. To bola kolibská Sokolovňa, ale potom ju predali za pár korún. Potom, keď už nebol Sokol, dávali to závodu, ktorý prosperoval dobre.“

  • Potom prišli Rusi, to sme boli v pivnici všetci, ale ja som dostala osýpky, a naraz nejaký ruský vojak išiel k nám. Tak sa naši poľakali, lebo ja som bola taká 15 – 16 ročná a jak som bola v posteli, tak ma strčili pod posteľ. A ten chudák prišiel si, lebo niekto mu povedal, že máme šijací stroj, a tak si prišiel opraviť z nemeckej uniformy na seba. A ja celý čas pod posteľou, bála som sa aj dýchať. Chlapec si opravil, poďakoval sa a odišiel. Aj tak nám dali potom ruskí vojaci na dvere, aby sem nechodili, lebo som chorá. Takže nechodili moc sem.

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 30.11.2018

    (audio)
    délka: 01:19:50
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Ako začínajúca učiteľka pôsobila pri obnove Sokola, po vojne sa stala členkou Červeného kríža

Vlasta Zábojníková cca 1947
Vlasta Zábojníková cca 1947
zdroj: z albumu pamätníčky

Vlasta Zábojníková sa narodila 27. januára 1927 a pochádza z Bratislavy. Základnú školu navštevovala na bratislavskej Kolibe, neskôr absolvovala dievčenské gymnázium na Dunajskej ulici. Ako dieťa bola členkou Sokola a so svojou mamou sa zúčastnila Všesokolských zletov v Prahe v rokoch 1933 a 1938. Po druhej svetovej vojne pôsobila ako učiteľka v Zlatých Moravciach, Sľažanoch, či Kolíňanoch a spolupodieľala sa aj na obnove sokolskej organizácie. Aktizovala sa aj ako dobrovoľníčka Červeného kríža, ktorého členkou je od roku 1951. Dodnes je tak najstaršou žijúcou členkou Slovenského Červeného kríža.