(život v Tešíne) „Bola tam nevraživosť, pretože tam historicky toto územie je čosi podobného ako na juhu Slovenska s Maďarmi. Tam to teritórium prechádzalo raz na jednu alebo na druhú stranu. Slezania, ktorí sympatizovali s Českom, títo, ja si pamätám, na nás pokrikovali... všelijaké prezývky. Kamene na nás hádzali, ako sme išli zo školy, to si pamätám. Takže tie vzájomné vzťahy neboli pekné. S tým, že sme to nejako pretrvali. Potom čím bola vzdialenejšia doba od toho prevratu, tak týmto sa to zlepšovalo.“
11:22 – 12:34 Medzi Poliakmi a Čechmi na pohraničí vládla nevraživosť
„Keď som býval ešte v Českom Tešíne, tak ma tam nahovárali v zamestnaní, aby som vstúpil do strany. Ja som mal dobrú výhovorku, že cudzinec nemôže byť v komunistickej strane. Ale angažoval som sa v ROH. Aj keď som bol nepartajný, tak som mohol zastávať funkciu v bytovej a sociálnej oblasti. Bol som dlhé roky v závodnom výbore predsedom tej komisie. Veľa ľuďom a zamestnancom železiarní som pomohol k bytu aj k pôžičke. Robili sme previerky aj na Slovensku, aj na Kysuce. Hodne ľudí odtiaľ pracovalo v železiarňach. Keď sme prišli na bytové previerky, tak boli strašne povďační. Viac ako 20 rokov som v tej funkcii pracoval. Tam na nahovárali do strany, že môžem postúpiť na vyššie miesto, že môžem byť majstrom a tak ďalej. No ale som oželel."
15:18 – 16:44 Zbigniewa lákali do strany, no odmietol
„Tu nás, potom keď už som sa dostal na Slovensko, to bola úplne iná situácia. Pretože tu žiadne antagonizmy neboli proti Poliakom, ani nič. Keď som prišiel do Dubnice, veľmi veľmi pozitívne to môžem oceniť. Nerobili nám nič naprotiveň, pomáhali nám. Tu v Dubnici napríklad keď som prišiel, mne chýbali styky s ľuďmi. Tak ja som tu začal integrovať Poliakov na Slovensku, v našom regióne čo bývajú, aby sme stvorili nejaké združenie. Pretože ešte predtým som sa na Orave dozvedel, že na Slovensku je poľská menšinová organizácia, Klub poľský.“
17:10 – 18:14 Život na Slovensku a založenie poľského klubu v Dubnici nad Váhom
Zbigniew Marian Podleśny sa narodil 22. mája 1939 v poľských Katowiciach. Detstvo prežil v západnom Těšíne, ktorý po druhej svetovej vojne pripadol Československu. Rodina bola poľskej národnosti, tak dostali príkaz na vysťahovanie. Neskôr získali štatút cudzincov. Zbigniew študoval na elektrotechnickej priemyslovke a popri tom pracoval. Ako 27-ročný sa oženil, s manželkou mali 2 deti. V auguste 1968 žil v Českom Těšíne a mrzelo ho, že poľskí vojaci sú súčasťou vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Po rozvode žil istý čas v Českom Těšíne, lákali ho do strany, no odmietol. Mal zdravotné ťažkosti, absolvoval niekoľko liečení a odsťahoval sa na Slovensko do Dolného Kubína. V novej životnej etape začal vyhľadávať poľskú menšinu. Tu zažil aj november 1989 a rozdelenie republiky. V roku 1993 sa odsťahoval za priateľkou do Dubnice nad Váhom, kde založil Poľský klub Stredné Považie – Spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku. Venuje sa kultúre a rozvoju poľsko-slovenského priateľstva a získal niekoľko ocenení za svoju prácu v oblasti integrácie poľskej menšiny.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
