Juraj Mesík

„18. a 19. novembra 1989 sa konal zakladajúci zjazd Strany zelených v Maďarsku. V tom čase sme už v ochranárskom prostredí uvažovali o založení Strany zelených v Československu. Bolo logické sa ísť pozrieť, čo sa deje v Maďarsku, je to príležitosť učiť sa, aby sme vedeli, ako založiť Stranu zelených u nás. V tej dobe bolo ešte založenie politickej strany v Československu, samozrejme, nelegálne. Ale viacerí sme dospeli k rozhodnutiu, že pôjdeme do takého rizika a budeme ten režim konfrontovať s tým, že založíme stranu. Nemali sme konkrétny plán, kedy to urobíme, ale vývoj smeroval k tomu, že ideme založiť Stranu zelených. A preto som išiel na tento zakladajúci zjazd maďarských Zelených. Tam už to bola tolerovaná aktivita, lebo ten režim bol omnoho liberálnejší. 17. večer som išiel na nočný vlak z Banskej Bystrice do Budapešti, ten vlak odchádzal okolo jedenástej v noci. Predtým sme spolu s exmanželkou počúvali rádio, vysielanie Hlasu Ameriky. Oni samozrejme veľmi podrobne pokrývali, čo sa tam vlastne deje [v Prahe, pozn. ed.] a ja som pochopil, a nielen ja, ako mnoho iných ľudí, že je to tu. Že teraz sa začína diať niečo zásadne dôležité.“

„Vtedy som bol už študentom vysokej školy, založili sme organizáciu v rámci štruktúry Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, čo bola oficiálna organizácia. Založili sme základnú organizáciu, ktorá sa volala Ekotrend. V rámci Ekotrendu sme začali robiť dve veci, ktoré zaujali pozornosť Štátnej bezpečnosti: jedna bola komunikácia s ochranármi, chlapcami a dievčatami nášho veku, ktorí sa ekologicky angažovali na Západe, v Holandsku a Škandinávii. Druhá vec bola, že sme začali robiť také výstavky o ekologických problémoch na Slovensku. Boli urobené úplne amatérsky. Bola to doba, keď neexistovali kopírky. Keď sme chceli na výstave použiť nejaký obrázok, tak sme ho ručne prekresľovali. Takýmito obrázkami boli napríklad kreslené vtipy niektorých autorov, ktoré komentovali ekologickú situáciu. Českí autori ako Jiránek a Renčín mali veľmi vtipné karikatúry, ktoré lakonicky hovorili o environmentálnych problémoch, ale skrytým spôsobom. My sme tieto kreslené karikatúry prekladali výstrižkami z novín, ktoré hovorili o problémoch v životnom prostredí. Tá propaganda nebola úplne nepriestrelná, občas sa objavili aj relevantné informácie o problémoch a tí novinári, ktorí to chceli a riskovali, alebo mali šťastie, alebo nedopatrením to prepašovali do tlače. My sme takéto informácie vyhľadávali, vystrihli sme to z novín a kombinovali sme tieto správy s tými vtipmi. S takýmito výstavami sme chodili po stredných školách. Bolo to štipcami pripevnené na špagátoch, absolútny amaterizmus. Keďže sme boli oficiálna organizácia Zväz ochrancov prírody s pečiatkou, tak riaditelia alebo riaditeľky škôl nám tieto výstavy na niekoľkých školách v Banskej Bystrici povolili. Ale to už zaregistrovali nejaké bedlivé oči udavačov, že ‚aha, tu sa deje nejaká podvratná činnosť‘, a tí to nahlásili eštebákom.“