Zora Lichnerová

* 1925  

  • "Náš príbuzný telefonoval môjmu oteckovi, že pozná jednu známu, ktorá je ohrozená, že ju Nemci budú prenasledovať, aby jej nejak pomohol. Tak môj otec súhlasil, tá pani Židovka prišla na evanjelickú faru a bývala u nás. My sme jej hovorili Tante, hoci to naša Tante nebola, to bola cudzia osoba. Prišla aj s takým chlapčekom, so synom asi šesťročným alebo koľko. Tak môj otec dal toho chlapčeka do jednej domácnosti, na kopanice, kde to mal ten chlapček bezpečné, a tá matka zase do druhej domácnosti, aby sa im v čase prenasledovania nič nestalo.“

  • „To bolo nesprávne, čo sa s tými Židmi robilo, čo to ten Hitler vymyslel. Jedna pani bývala u nás. Náš príbuzný telefonoval môjmu oteckovi, že pozná jednu známu, ktorá je ohrozená, že ju Nemci budú prenasledovať, aby jej nejak pomohol. Tak môj otec súhlasil, tak tá pani Židovka prišla na evanjelickú faru a bývala u nás. My sme jej hovorili Tante, hoci to naša Tante nebola, to bola cudzia osoba. Potom išla k nejakej inej rodine. Keď prišla ku nám na faru, v tom čase, keď boli Židia prenasledovaní, prišla aj so synom asi šesťročným a môj otec dal toho chlapčeka do jednej domácnosti na kopanice, kde to mal ten chlapček bezpečné, aby sa im v čase toho prenasledovania nič nestalo.“

  • „Oteckovi hrozilo, že ho zatknú v 51. roku. Dozvedel sa, že ho ktosi udal, že káže proti komunistom, tak v roku 1951 rýchlo odišiel z Brezovej do Bratislavy. V kostole sa proti komunistom nekáže, tam sa kážu iné veci a on kázal to, čo podľa svojho presvedčnia považoval za správne. Biblia bola pre neho základ učenia.“  

  • „Jój, keď prišli Rusi, to už Nemci odišli. Boli u nás na fare Nemci. Keď prišiel front a Nemci odišli, veľmi sme sa tešili a cez okno sme sa dívali ako bežia na druhú stranu kopca. Rusi sa potom u nás usadili, mali sme veľký dvor, varili si tam.“

  • Celé nahrávky
  • 5

    15.12.2018

    (audio)
    délka: 26:22
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Museli sme to vydržať, oni mali moc v rukách

Zora Lichnerová sa narodila 21. 6. 1925 v Brezovej pod Bradlom. Otec Ján Lichner (1882 – 1964) bol evanjelický farár a pôsobil tu v rokoch 1909 – 1951, mama Oľga (1886 – 1942) bola v domácnosti. Zora bola najmladšia zo šiestich súrodencov. Štyri roky ľudovej školy vychodila v Brezovej pod Bradlom, potom chodila rok do nemeckej ľudovej školy. Neskôr tri roky študovala na dievčenskom gymnáziu a ďalšie štyri roky na obchodnej akadémii v Bratislave, kde aj zmaturovala. Po maturite vyštudovala Vysokú školu ekonomickú a nastúpila do zamestnania. Počas druhej svetovej vojny jej rodina schovávala židovskú ženu, ktorá sa ukrývala pred deportáciami. Počas obdobia komunizmu hrozilo, že zatknú jej otca, ktorý musel opustiť farárske pôsobenie v Brezovej pod Bradlom.