Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa. V některých případech jsou při zpracování medailonu využity materiály zpřístupněné Archivem bezpečnostních složek (ABS), Státními okresními archivy (SOA), Národním archivem (NA), či jinými institucemi. Užíváme je pouze jako doplněk pamětníkova svědectví. Citované strany svazků jsou uloženy v sekci Dodatečné materiály.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

MUDr Karel Kříž (* 1926)

• narodený 1. júna 1926 v Brne

• študoval na klasickom gymnáziu v Brne, kde získal znalosti latinčiny a gréčtiny

• na jeseň 1944 musel nastúpiť do továrne na výrobu munície do Zbrojovky Brno

• prechod frontu strávil s rodinou v obci neďaleko Brna

• na jeseň 1945 nastupuje na lekársku fakultu Masarykovej univerzity v Brne

• v roku 1975 začal pôsobiť v Sovietskom zväze ako lekár pri výstavbe plynovodu Sojuz

• V roku 1992 odišiel do dôchodku

Karel Kríž sa narodil 1. júla 1926 v moravskej metropole Brno. Bol jediným dieťaťom svojich rodičov Karla Kríža, ktorý pracoval ako úradník na mestskom úrade, a Emílie Krížovej, rodenej Chromej, pôsobiacej ako žena v domácnosti. Základnú školu začal navštevovať v časti Staré Brno na tzv. učiteľskom ústave, čo bol v tom čase špeciálny inštitút na vzdelávanie nových učiteľov, keďže v tom čase neexitovalo niečo podobné ako pedagogická fakulta. Po úspešnom ukončení základnej školy v roku 1937 nastúpil na žiadosť svojich rodičov na klasické gymnázium, ktoré ako jediné v Brne poskytovalo výučbu klasických európskych jazykov. Jedenásťročný sa začal učiť po latinsky a v piatej triede prišla na rad aj gréčtina. Karel Kríž svoje pôsobenie na škole zhrnul: „Spomienky na štúdium na klasickom gymnáziu mám vcelku dobré, bol som priemerný študent. Neexceloval som, no na druhej strane som nebol nútený opakovať žiadnu triedu.“

Život v Protektoráte

Štúdium sa prelínalo s prebiehajúcimi politickými zmenami a vojnou. Samotné vypuknutie svetového konfliktu spočiatku zasiahol Karla Kříža a jeho rodičov len okrajovo. Bol zavedený prídelový systém, ktorý rodina Křížových brala ako nutné zlo. Napriek tomu prevládal v ich rodine „pocit neistoty nad budúcnosťou a taktiež sklamanie, že dvadsať rokov budovania spoločného československého štátu vyšlo navnivoč“

Každodennú rutinu „všedných“ vojnových dní v Protektoráte Čechy a Morava rozvíril atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorá sa odohrala 27. mája 1942 v Prahe. Útok na významného nacistického pohlavára mala na svedomí skupina troch útočníkov – Čecha Jana Kubiša, Moraváka Jozefa Valčíka a Slováka Jozefa Gabčíka. Spoločne s ďalšími kolegami boli vycvičení v Škótsku a vyslaní londýnskou exilovou vládou[1]. V snahe chytiť atentátnikov Nemci v priebehu jedného-dvoch dní vymenili všetky občianske preukazy mužov od 14 – 15 rokov do 40. Za 24 hodín vystavili nové doklady. Pán Kříž spomína na danú udalosť takto „Stáli sme s otcom v rade, pred policajným riaditeľstvom celú noc, púšťali nás po jednom. Staré preukazy sa odovzdávali a odovzdávali nové. No a kto sa nemohol preukázať, bolo samozrejme zle“. Študentský život pána Kříža pokračoval po tejto udalosti bezstarostne ďalej až do nasledujúceho roku. Nemci obsadili niekoľko miestností klasického gymnázia, a tak pán Kříž navštevoval školu každý druhý alebo každý tretí deň.   

Práca v Zbrojovke Brno a prechod frontu

Ku ďalšej zmene prišlo v posledných mesiacoch roku 1944, keď sa svetový konflikt blížil ku svojmu koncu. Na jeseň tohto roku bola úplne škola zatvorená a ďalej využívaná ako lazaret pre nemeckých vojakov. Karel Kříž, namiesto toho, aby sa pripravoval na ťažkú maturitu, bol aj so svojimi spolužiakmi poslaný na nútené práce do výroby, presnejšie do brnenskej Zbrojovky, kde asi dva mesiace vyrábal muníciu do protilietadlových kanónov. Po tomto čase bol preložený do inej fabriky v Adamove pri Brne. Tento významný zbrojársky podnik, ktorý vznikol v medzivojnovom období, bol umiestený v doline medzi lesmi, čo ho na dlhú dobu ochránilo pred nepriateľským bombardovaním. Práve tú pán Kříž zažil letecký poplach: „Tá signalizačná jednotka dala tak hodinu pred náletom poplach a všetci sa rozbehli po tých lesoch a miestach, ktoré boli podľa úsudku ľudí bezpečné. No, a keď to odhúkali, ten tiahly tón znamenal koniec, tak sme sa vrátili a pokračovali ďalej.“ Pôvodným cieľom amerického náletu mali byť rafinérie na výrobu syntetického benzínu vo Sliezsku. Avšak z dôvodu zlého počasia sa formácia amerických bombardérov obrátila na sekundárny cieľ, ktorý v tomto prípade predstavovalo Brno, ako priemyselný a dopravný uzol Južnej Moravy[2]. Spojenecký nálet obišiel továreň, v ktorej pracoval Karel Kříž, avšak tvrdo zasiahla moravskú metropolu. Bomby zasiahli aj mestskú časť Židenice, v ktorej rodina Křížových bývala, pričom jedna z bômb dopadla neďaleko ich domu.  

Keď sa priblížil front, čiže v marci roku 1945,  Karel Kříž prestal pracovať v továrni. Ešte pred začiatkom bojov o mesto jeho otec duchaplne odhadol situáciu a zobral svoju manželku a syna do dediny vzdialenej asi 15 kilometrov od Brna, kde zostali od polovice marca do polovice apríla. Tu zažil aj koniec vojny, keď Nemci bez boja odtiahli preč a o niekoľko hodín prišla rumunská kráľovská armáda. Asi po týždni sa Křížovci rozhodli vrátiť sa do svojho rodiska. Na príchod do Brna si aj dnes dobre spomína: „Tá naša časť Brna bola pomerne málo poškodená, aj keď príchod do Brna bol do značnej miery bombardovaním a ostreľovaním poničený.“ Samotný rodičovský dom bol s výnimkou jedného okna nepoškodený. Koncom mája šiel Karel späť do školy, kde sa stretol so svojimi spolužiakmi. Ako sa pán Kríž rozpamätáva, „zo študentov nechýbal nikto, no absentoval riaditeľ školy, ktorý skončil v koncentračnom tábore“. Vyučovanie nemohlo tak v krátkom časovom úseku po vojne prebiehať, keďže pod vplyvom svetového konfliktu bol pedagogický zbor rozbitý, a tak boli žiaci poslaní domov. Asi po mesiaci dostal pán Kříž vysvedčenie a ako sám s úsmevom na tvári dodáva, „jediná výhoda, ktorú som mal z tejto vojny, že som sa nemusel poctivo pripravovať na maturitu a trpieť hrôzou, či to z tej latinčiny alebo gréčtiny preložím dobre alebo zle“.

Lekárske poslanie

Na jeseň roku 1945, keď boli otvorené vysoké školy, začal pán Kříž študovať na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity. Rozhodol sa tak uplatniť svoje vedomosti nadobudnuté na klasickom gymnáziu, teda predovšetkým znalosti latinčiny, ktoré sú pre povolanie lekára nevyhnutné. Pred Vianocami roku 1950, čiže niekoľko týždňov pred ukončením štúdia, bol Karel Kříž aj so svojimi dvoma či troma spolužiakmi pozvaný pred takzvanú Distribučnú komisiu. Tento politický orgán mal na starosti obsadzovanie zdravotníckych miest v Československu. Po úspešnom skončení chcel zostať pôsobiť doma v Brne, avšak tam už boli podľa komisie všetky vhodné pracovné pozície obsadené. Dostal preto na výber z troch možností. Buď pôjde do oblasti českého pohraničia, ktoré však boli budúcemu doktorovi z viacerých dôvodov nesympatické, alebo bude pôsobiť v baníckej oblasti Ostravy, kde sa ako sám spomína „nachádzalo množstvo kriminálnych živlov“, a preto túto eventualitu taktiež rýchlo zavrhol. Poslednou možnosťou bolo Slovensko, ktoré navštívil aj so svojimi spolužiakmi rok pred koncom štúdia. Keďže vo svojom rodisku nebol nijako viazaný, rozhodol sa teda odcestovať do kraja pod Tatrami.

Prihlásil sa na Povereníctve zdravotníctva v Bratislave, ktoré mu určilo pracovisko v liečebnom ústave Korytnica neďaleko Ružomberka. Jeho pracovné povinnosti boli v roku 1953 prerušené nástupom na povinnú vojenskú službu, ktorú zahájil vo Vojenskej lekárskej akadémii v Hradci Králové, kde zotrval asi pol roka. Zdravotnícke prednášky boli zamerané na zdravotnícke aspekty lekárskych postupov pri ošetrovaní pacientov postihnutých bojovými plynmi a radiáciou. Zvyšok vojenskej služby potom odslúžil ako posádkový lekár v Malackách.  V roku 1959 nastúpil na pozíciu posudkového doktora pre železnice. Náplň jeho práce mala široký záber. Od očkovania zamestnancov, predovšetkým rušňovodičov a kuričov, cez revízne kontroly zdravotníckeho vybavenia staníc až po hygienické previerky.

V tejto funkcii zotrval až do roku 1977, keď odišiel vykonávať lekársku službu do Sovietskeho zväzu. Československo sa totiž zaviazalo, podobne ako ďalšie krajiny RVHP, pomôcť pri budovaní plynovodu Sojuz. Ten začínal pri bohatých ložiskách plynu v Orenburgu na Urale a tiahol sa až takmer ku dnešným slovenským hraniciam[3]. Čechoslováci dostali na starosť päťstokilometrový úsek a pán Kříž mal vykonávať lekársku starostlivosť. Za päť rokov, čo pôsobil pri výstavbe, došlo k rôznorodým prípadom, ktorým sa musel venovať. Ako sám spomína, „nálezy boli všelijaké, dokonca aj smrteľné úrazy, ktoré boli spôsobené jednak bežne na cestách, no bolo päť šesť utopených vo Volge“. Po návrate zo Sovietskeho zväzu začal pracovať ako vedúci lekár zdravotného strediska v Sládečkovciach (dnešný Močenok). Tu pobudol desať rokov a v roku 1992 odišiel do dôchodku.

Doktor Karel Kříž žije dnes v Nitre a v dobrom zdraví si užíva zaslúžený odpočinok.

Odkaz doktora Kříža súčastníkom a budúcim generáciám

Vojna je to najhoršie čo ľudstvo postihlo a postihuje. Ľudia by mali urobiť maximum od politikov až po prostých ľudí, aby sa dohodli na kompromisoch, aby neriešili konflikty násilím. 

[1] BRUMMER, Alexandr, KONEČNÝ, Michal. Brno nacistické. Brno: HOST — vydavatelství, 2013. ISBN 978-80-7294-956-4.

[2] ŠULC, Jiří. Dva proti Říši. Praha: Knižní klub, 2007. ISBN 978-80-242-1935-6.

[3] Osobný archív pána Kříža 

GEBHART, Jan, KUKLÍK, Jan. Dramatické i všední dny v Protektorátu. Praha: Themis, 1996. ISBN 80-85821-35-4

%MCEPASTEBIN%