Viliam Maretta

"V Ružomberku ho tiež vyšetrovali pred Vianocami tesne, tak ho už spracovávali psychicky. Pozrite sa idú byť pekné sviatky vianočné, každý sa na ne teší a zaručene aj vy sa tešíte na tie pekné sviatky. A Viete čo: ,Čo by ste robili, keby napr. sa ku továrni, niekto blížil, že chce vyhodiť továreň do vzduchu?‘ A otec povedal: ,No nasadil by som všetky svoje sily a snažil by som sa toho človeka nejako zneškodniť!‘ No a to sa im zapáčilo, že taký odhodlaný človek by si takto počínal. Dali mu papier a: ,Podpíšte nám to!‘ Otec čítal: ,Áno podpíšem vám, ale ak tu nájdem, alebo ak mi tu ešte dopíšete, pokiaľ sa to nebude týkať proti desatoro božím prikázaniam! Potom vám to podpíšem.‘ ,No to sa nemôže to je úradná listina, tu sa nedá nič vkladať.‘ No a otec povedal: ,Tak vám to nepodpíšem!‘ ,Tak ostanete tu!‘ Tak ostal tam cez sviatky, darmo som šiel na stanicu, že náhodou ak by ho pustili ho odprevadím domov.“

"Ako ho viedli dvaja partizáni, popod pazuchy ho držali, a jeden povedal: ,A to si ty Jožo?‘ Ten partizán, čo ho oslovil sa rozpamätal, že spolu vojenčili v Dolnom Kubíne. ,To ty nebudeš tu v pivnici spať, budeš hore na posteli!‘ Tak ho tam uložili, ale prišiel dáky význačnejší partizán, ktorý tiež potreboval spať, tak otca predsa dali do tej pivnice a tam čakal do rána. A keď ho už vyšetroval akýsi hlavnejší, tak mu dával rôzne otázky, že Nemcom kytice dával. A otec povedal: ,Áno ja som mal kyticu, ale svoje dieťa som držal v náručí a nie kyticu kvetov.‘ Tak také falošné udania boli na otca. Otec bol taký prostoreký, nerád kľukato rozprával, bol priamy. Mnohí ho znenávideli asi a snažili sa, aby bol odstránený. Nakoniec ten vyšetrovateľ povedal: ,A máte nepriateľov?‘ A otec povedal: ,Ja o žiadnych neviem. Ja som taký prostoreký, čo na srdci to na jazyku, ale neviem že by mal dakto až takú nenávisť voči mne.‘ ,Ale vy nie ste nášho názoru?!‘ mu povedal ten veliteľ. A otec vytiahol ruženec a povedal: ,Ja verím tomuto a národu. Ja mám rád slovenský národ!‘"