Na pondelok, 27. novembra bol už vyhlásený Generálny štrajk. Už to bola celoslovenská akcia. Naša nepochybná úloha v tom klube mladých spočívala v tom, že sme v Bardejove aj zorganizovali celé to podujatie. Teraz, keď bolo 30. výročie novembra, mám pocit, ako keby sa snažili vatvoriť dojem, že ľudia prišli a spontánne to urobili. Áno, bez nich by to nefungovalo. Málokto si uvedomuje, že to niekto organizoval. Že od piatku po meste vyseli letáčiky, ktoré zvolávali ľudí na námestie. Že iekto rozdával stužky. Síce francúzske trikolóry, ale vtedy jednoducho v obchode iné neboli. To znamená, že niekto tieto veci pripravoval. Nebolo to samo od seba. Cez víkend sme napísali na počítači text prvého vyhlásenia a vytlačili sme to na ihličkovej tlačiarni u nás na gymnáziu, lebo ja som učil informatiku. Tá tlačiareň dostala zabrať. Cez víkend sme to rozdistribuovali, keďže v pondelok mal byť Generálny štrajk.
Vôbec som tie veci neriešil. V živote by som nebol schopný, keď som mal 26 rokov, ja som zase až taká hviezda nebol. Keby mi niekto povedal, že vystúpim pred plným námestím a budem tam niečo rozprávať, tak by som mu neuveril. V tej atmosfére, v tej situácii a pri tom slede udalostí... Vždy za nejakou udalosťou nasledovala iná udalosť. Vždy bolo treba niečo riešiť, bolo treba k niečomu zaujať stanovisko. To znamená, že prvýkrát som si oddýchol niekedy v máji. To už zúrila volebná kampaň, ale ja som bol so svojou triedou na výlete v Slovenskom raji. Tam si človek zrazu uvedomí, keď vypadne z toho diania, že to mohlo dopadnúť všelijako. Vôbec som sa však nezapodieval takými otázkami. Potom, keď som už bol v Prahe, tam som sa dozvedel, čo všetko sa mohlo stať, čo všetko sa chystalo. Väčšinou sa ľudia stávajú hrdinami vo svojej vlastnej nevedomosti. Ja som to vtedy neriešil.
Vladimír Savčinský sa narodil 10. marca 1963 v Bardejove. Jeho otec bol Československý reprezentant v skoku do výšky, Vladimír Savčinský. Vyštudoval gymnázium v Bardejove a neskôr študoval na Prírodovedeckej fakulte v Košiciach. Po skončení vysokoškolského štúdia učil na gymnáziu v Bardejove matematiku, biológiu a počítače. V Bardejove sa stal predsedom filmového klubu. Počas novembrových udalostí v roku 1989 sa aktívne podieľal na príprave a organizovaní mítingov v Bardejove. Bol zakladajúcim členom koordinačného centra VPN v Bardejove. Vo voľbách v roku 1990 bol zvolený do Federálneho zhromaždenia. V roku 1991 sa stáva predsedom poslaneckého klubu VPN a v roku 1992 členom predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Po voľbách v roku 1992 sa stáva členom Konzervatívno demokratickej strany, neskôr Demokratickej strany. V roku 1998 vstupuje do komunálnej politiky. Dodnes je poslancom mestského zastupiteľstva v Bardejove. Posledné dve volebné obdobia ako viceprimátor Bardejova.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
