Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa. V některých případech jsou při zpracování medailonu využity materiály zpřístupněné Archivem bezpečnostních složek (ABS), Státními okresními archivy (SOA), Národním archivem (NA), či jinými institucemi. Užíváme je pouze jako doplněk pamětníkova svědectví. Citované strany svazků jsou uloženy v sekci Dodatečné materiály.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

generál v. v. Ján Iľanovský (* 1922  )

Prácu si vykonať zodpovedne a nedať sa odradiť žiadnou prekážkou v boji za slobodu

  • narodil sa 21. apríla 1922

  • vychodil tri triedy meštianskej školy v Liptovskom Mikuláši

  • vyučil sa za inštaletéra - kurenára

  • 1. októbra 1942 nastúpil na základnú vojenskú službu v Liptovskom Mikuláši

  • 15. marca 1943 bol pridelený k rýchlej divízii slovenskej armády na východný front v zálohe 150 mužov

  • po štrnástich dňoch bojov sa spolu s ďalšími vojakmi neváhal pridať na stranu sovietskej armády a neskôr k vznikajúcim československým odbojovým jednotkám

  • v Jefremove absolvoval školenie paradesant

  • školil výsadkárov

  • zúčastnil sa oslobodzovania Dukly, kde pracoval ako zásobovač k spokojnosti nadriadených

  • už v októbri 1944 sa dostal na územie stredného Slovenska a pridal sa k oslobodzovacím bojom na Malohonte, pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša a bojov na Prahu

  • prezident Slovenskej republiky ho v máji 2014 povýšil do hodnosti brigádnického generála vo výslužbe

Na krutosť vojny spomína stručne, no s veľkou úctou k padlým

Vo svojich 92 rokoch sa stal brigádnym generálom Ozbrojených síl Slovenskej republiky vo výslužbe. Ako člen slovenskej armády sa na východnom fronte neváhal pridať na stranu sovietskej armády a neskôr k československým bojovým jednotkám proti nacistom. Do vojenského fašistického odboja vyškolil niekoľko desiatok až stoviek mužov.

Rozhodol sa pridať na stranu odbojárov

Po ukončení troch tried meštianskej školy v Liptovskom Mikuláši sa Ján Iľanovský vyučil za inštalatéra. Ako kurenár pracoval do 1. októbra 1942. Narukoval na základnú vojenskú službu k pluku v Liptovskom Mikuláši.

V skupine 150 mužov bol 15. marca v Dolnom Kubíne pridelený k rýchlej divízii slovenskej armády na východný front, ktorej velil Teodor Tlstý. Dostali sa až na úpätie Kaukazu. Po štnástich dňoch bojov sa spolu s ďalšími vojakmi neváhal pridať k červenej armáde a dostal sa do Juskuja. Tu ho v priamych bojoch ranili. Ošetrovali ho v tamojšej poľnej nemocnici, kde ho koncom septembra informovali o vytvorení československej jednotky, ku ktorej sa okamžite pripojil.

V Jeferemove, asi 300 kilometrov južne od Moskvy, absolvoval školenie paradesant: ,,V tú dobu som nemal tušenie aká to bude nadľudská práca. Naučiť robotníckych a roľníckych chlapcov obsluhovať alebo skladať tak citlivú techniku ako bolo skladanie osobných padákov,“ opisuje svoje úlohy. Za celú dobu nedošlo pri výcviku, okrem malých odrenín, k vážnym zraneniam. Pritom budúcich výsadkárov učil skladať hodvábny padák v zložitých podmienkach. Žiadne haly bez prachu pre jemný hodváb, ale vietor, vlkosť a hlboký mraz. Neskôr bol preradený a školil vojakov pri podvesných systémoch lietadiel, ktorými mohli prenašané vozidlá vyložiť bez pristátia.

 Bojoval na Dukle

Od 5. apríla 1944 bol prevelený do Proskurova, kde spolu s brigádou organizoval výcvik nových vojakov. S ústupom východného frontu na západ sa dostal až na Duklu. Pri oslobodzovacích bojoch si plnil svoju neľahlú úlohu zásobovača k veľkej spokojnosti nadriadených. Napriek zraneniu z oblasti bojov pri Duklianskom priesmyku, už 6. októbra pristál na letisku Tri duby v Sliači a o deň neskôr sa pripojil k druhej protitankovej batérii nadporučíka Ledníka.

Bol nasadený pri oslobodzovaní Malohontu v okolí Tisovca až po Podbrezovú. Tu ho vinou nedisciplinovaného veliteľa pešieho práporu zajali nacisti: ,,Po troch dňoch brutálneho a krutého výsluchu sa mi podarilo zlikvidovať strážneho, ktorý ma viedol od výsluchu a ušiel som smerom na Hornú Lehoru,“ až do Krpáčova. Nič ho neodradilo a pamätník Ján sa opäť pripojil k skupine desiatich povstalcov. Došli až na Ďumbier. Veliteľ tamojšej partizánskej jednostky J. V. Stalina ho poveril spravodajskou činnosťou medzi Kráľovou Lehotou a Partizánskou Ľupčou. Medzi jeho úlohy patrilo získavanie potravín, odevu, no predovšetkým zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti pre partizánov. Raz sa mu podarilo preniesť viac ako milión korún určených od partizánskej skupiny so dediny, určených pre potraviny a lieh v miestnej likérke. To považuje za jeden z najlepších momentov svojho života. Od polovice februára 1945 sa zúčastnil zdĺhavých bojov pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša a potom boja na Prahu. O svojich spomienkach hovorí veľmi stručne, čo je vzhľadom na prežité pochopiteľné.

Za hrdinskú bojovú činnosť má niekoľko desiatok vyznamení. Prezident ho povýšil do hodnosti brigádneho generála vo výslužbe.

© Všechna práva vycházejí z práv projektu: Stories of the 20th century

  • Příbeh pamětníka v rámci projektu Stories of the 20th century (Matej Smorada)