Karol Fako

* 1931  †︎ 2020

  • „No my sme mali také privilégia, nás púšťali. Tam boli colníci, ktorí nás poznali ako svoje topánky, tak nás púšťali bez problémov. Už ako nás z diaľky zbadal, tak otváral závory. Bolo dobre. Rád spomínam na tie časy. Kopu veci sme aj doniesli, čo sme im dávali, lebo koľkokrát aj smädní boli a nemohli sa pohnúť z tej hranice, tak sme boli veľkí kamaráti a doniesli sme im aj pivo alebo niečo. To boli dobré časy pre nich aj pre nás. Lebo ja som si mohol čokoľvek doniesť a iba tak zbežne ma kontrolovali. Ale dobre bolo.“

  • „S Rusmi to bolo vždy. Nebol zápas, ktorý by nebol taký, že sme sa skoro pobili. Už to všetko aj naši vedúci brali ako normálne. Oni hovorili, že to brali s rezervou, a to bolo pre nás šťastie, že to tak brali.“

  • „Tam to bolo vynikajúce, lebo tam v dedine bolo každý večer také spomínanie na celý olympijský deň, a to bolo úžasné. To bolo nezabudnuteľné, niečo ohromné. Tam si pamätám, že sa nahnevali na brankára z Pardubíc a jeho poslali domov z olympiády na vlastné trovy. Lebo on robil také veci, že až rozum zostával stáť. To nemal robiť, ale však ja sa mu čudujem. Vedel, že sme na olympiáde, a on robil také somariny, že ho prvým lietadlom poslali domov.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, Slovensko, 30.05.2018

    (audio)
    délka: 01:02:55
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
  • 2

    Bratislava, Slovensko, 01.06.2018

    (audio)
    délka: 01:02:55
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Mal som rád, keď druhí dávali góly

dobový potrét
dobový potrét
zdroj: Štartfoto

Karol Fako sa narodil 24. novembra 1931 v Bratislave. Jeho športové začiatky sa viažu k ružinovským saleziánom, kde ako chlapec začínal športovať. Časom sa rozhodol pre hokej, spočiatku hrával za ŠK Bratislava, v roku 1952 sa ako záklaďák dostal do vojenských hokejových klubov v Prahe. Ešte v roku 1949 dostal reprezentačnú pozvánku, keď sa uvoľnil káder počas perzekúcie bývalého národného mužstva. V roku 1956 sa vrátil hrávať do bratislavského Slovana. S útočníkmi Jánom Starším a Júliusom Černickým postupne sformovali legendárne útočne trio. V roku 1959 reprezentoval Československo na MS – vďaka jeho prihrávke na gól Miroslava Vlacha získalo národné mužstvo na domácej pôde bronz. V roku 1960 sa zúčastnil ZOH v Squaw Valley v Spojených štátoch. Po skončení hráčskej kariéry sa venoval trénerstvu, napríklad aj v Taliansku, Rakúsku a hlavne v Švajčiarsku. Od roku 2004 je zaradený do Siene slávy slovenského hokeja.