Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa. V některých případech jsou při zpracování medailonu využity materiály zpřístupněné Archivem bezpečnostních složek (ABS). Užíváme je pouze jako doplněk pamětníkova svědectví, či jiného zdroje. Citované strany svazků z ABS jsou uloženy v sekci dodatečné materiály.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

Jozef Chrena (* 1948  )

Sú tu pozitíva aj negatíva, osobne ale vidím viac pozitív – môžeme sa slobodne pohybovať

  • narodil sa 10. marca 1948 v Moravskom Svätom Jáne
  • v rodine vládla atmosféra nesúhlasu s komunistickým režimom
  • melecky nadaný, avšak krajinárskej maľbe sa dlho venoval len súkromne
  • v novembri 1989 sa zapojil do organizovania miestnych manifestácií
  • spolu s priateľmi zorganizovali 30. decembra 1989 Pochod slobody k rieke Morave, ktorého sa zúčastnilo približne 15 000 ľudí
  • do ďalšieho vývoja po roku 1989 vkladal veľké nádeje, avšak postupne sa sklamal
  • napriek všetkým negatívam po roku 1989 považuje pád bývalého režimu a získanie slobody za veľké pozitívum
  • dnes je úspešným maliarom – krajinárom

JOZEF CHRENA

Príbeh

Jozef Chrena sa narodil 10. marca 1948 v Moravskom Svätom Jáne. Pochádza z rodiny, v ktorej vládol prirodzený odpor voči komunistickému režimu. Už od detstva sa u neho prejavovalo umelecké nadanie a po základnej škole chcel ísť študovať na známu bratislavskú Školu umeleckého priemyslu. Na túto školu ho však neprijali. Profesionálne sa preto umeniu nevenoval a po strednej škole pracoval v rôznych zamestnaniach. Popri bežnej práci sa začal najmä od roku 1982 intenzívne venovať aj maľovaniu.

Keďže Moravský Svätý Ján sa nachádzal v hraničnom pásme, v blízkosti štátnej hranice s „kapitalistickým Rakúskom“, v obci sa okrem uniformovaných príslušníkov Pohraničnej stráže často pohybovali aj príslušníci Štátnej bezpečnosti či Vojenskej kontrarozviedky. Okrem toho aj viacerí obyvatelia obce pôsobili ako neoficiálni pomocníci Pohraničnej stráže, ktorí podávali správy o podozrivých osobách a udalostiach v dedine. Títo pomocníci mohli chodiť aj do zakázaného pásma, na ryby či na poľovačku. S viacerými z nich sa Jozef Chrena dostal do konfliktu, čo pramenilo práve z jeho odmietavého postoja voči režimu. Dvakrát bol aj predvolaný pred komisiu na obecný úrad, pretože ho počuli nadávať na komunistov. „To aj bola pravda teda, ale nemohli to dokázať, takže pokutu som nedostal. Inak, nemali mi čo vziať, nemali na mňa dosah, lebo som bol sanitkár, odtiaľ ma nevyhodili. Tak som to bral aj trochu s humorom.

Počas revolučných novembrových dní 1989 sa Jozef Chrena, rozhodol zapojiť sa a prispieť k boju za slobodu. Dňa 23. novembra 1989 nadránom umiestnil v Moravskom Svätom Jáne, na verejnom priestranstve pri soche Panny Márie, vlastnoručne maľovaný plagát informujúci o pripravovanom celonárodnom generálnom štrajku, požiadavke slobodných volieb a ukončenia komunistickej tyranie. Z tohto dôvodu ho ešte v ten deň popoludní zaistili príslušníci Štátnej bezpečnosti, ktorí ho vypočúvali v budove MNV.

Večer toho istého dňa sa pri soche Panny Márie zišla skupinka ľudí so zapálenými sviecami, ktorí zaspievali štátnu hymnu. V nasledujúcich dňoch sa stretnutia pri soche opakovali, pričom počet zúčastnených rýchlo rástol. V nedeľu 26. novembra sa stretnutia zúčastnilo už približne 200 a nesledujúceho dňa viac ako 300 ľudí s rôznymi transparentmi. Účastníci demonštračne prešli ulicami obce a podpísali petíciu na podporu študentského štrajkového výboru v Bratislave. Jozef Chrena, ktorý sa na všetkých stretnutiach aktívne zúčastňoval, začal v tomto období dostávať anonymné nočné telefonáty aj písané listy s hrozbou fyzickej likvidácie či vypálenia domu. „Aj som vedel, od koho to asi je. Išiel som pred jeho dom, tak som sa postavil tam na obed a zakričal som mu: ‚Tak ma zlikviduj teda,‘ ale nevychádzal von. To boli, nechcem menovať, tí miestni pomocníci PS. Boli úplne zadubení do toho komunizmu, mali z toho výhody... asi sa obávali, že o všetko prídu.

Počas ďalších stretnutí sa Jozef Chrena, spolu s priateľmi, rozhodli založiť skupinu – stranu s demokratickým smerovaním, ktorej dali názov Demokratické fórum. Neskôr sa premenovali na Verejnosť proti násiliu (VPN), hlásiac sa tak k rovnomennému politickému hnutiu, ktoré vzniklo v novembri 1989 v Bratislave. Jednou z prvých väčších aktivít Demokratického fóra v Moravskom Svätom Jáne bolo zorganizovanie verejného dialógu s miestnymi funkcionármi komunistickej strany. Dialóg sa uskutočnil 1. decembra 1989 v miestnej kinosále, ktorá bola celkom zaplnená. Na stretnutí sa zúčastnil aj major Pohraničnej stráže, ktorý prítomných informoval, že sa začalo s odstraňovaním železných zátarás na hraniciach s Rakúskom.

K ďalším aktivitám Jozefa Chrenu a jeho priateľov z Demokratického fóra patrili výjazdy do okolitých obcí, v ktorých pomáhali organizovať stretnutia a mítingy občanov „Okolité dediny akosi sa báli, alebo spali. Len u nás sa stále demonštrovalo. Tak sme išli... a tam sme zakladali bunky VPN.“ Taktiež sa im podarilo nadviazať kontakty s predstaviteľmi protiľahlej rakúskej obce Hohenau an der March. V súvislosti s oživením vzájomných vzťahov medzi obcami Hohenau a Moravský Svätý Ján sa aktivisti začali zaoberať myšlienkou uskutočnenia Pochodu slobody k hraničnej rieke Morava. Zakrátko sa však zásluhou niektorých miestnych komunistov a pohraničníkov začali na verejnosti šíriť lživé správy, že aktivisti Demokratického fóra v Moravskom Svätom Jáne začali demolovať autá, domy i hraničné zátarasy. „Že sme rozbíjali okná, otrávili psov príslušníkom komunistickej strany a podobne.“ Tieto dezinformácie sa dostali dokonca aj do rozhlasu a televízie. Po niekoľkých dňoch sa aktivistom podarilo zorganizovať v obci verejný míting, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia televízie, rozhlasu a viacerí novinári. Na mítingu boli všetky dezinformácie vyvrátené a verejné ospravedlnenie za šírenie nepravdivých správ vyslovil aj prítomný príslušník Pohraničnej stráže. Následkom týchto dezinformácií sa však plánovaný Pochod slobody k rieke Morave nemohol uskutočniť v pôvodnom termíne, ale až koncom decembra 1989.

Po vybavení všetkých povolení sa pochod nakoniec uskutočnil v nedeľu 30. decembra 1989. Zo slovenskej strany sa ho zúčastnilo približne 15.000 ľudí. Pochodovalo sa z obce smerom k rieke Morava, približne päť kilometrov. „Nikto z nás nebol ešte pri Morave, tak sme boli zvedaví, ako táto rieka vyzerá. Aj keď sme ju mali pod nosom, ale sme ju nevideli.“ Ľudia niesli štátne zástavy a transparenty s nápismi (napr. Moravský Svätý Ján grüsst Hohenau, Chceme most Moravský Ján – Hohenau). Z rakúskej strany prišlo k Morave približne 1.000 ľudí. Predstavitelia obce Hohenau sa previezli loďkou na slovenský breh. Tu ich privítali chlebom, soľou a slivovicou. Podujatie dokumentovala aj rakúska televízia.

K ďalším požiadavkám, za ktoré sa aktivisti z Demokratického fóra zasadzovali, patrilo vybudovanie trvalého mosta medzi oboma obcami. V roku 1994 bol postavený vojenský pontónový most. V roku 2004 bol pontónový most nahradený pevným mostom.

Do ďalšieho vývoja po roku 1989 vkladal Jozef Chrena, tak ako väčšina obyvateľov Česko-Slovenska, veľké nádeje. Aj napriek mnohým sklamaniam z udalostí v nasledujúcich rokoch, je presvedčený, že pád totalitného komunistického režimu a získanie slobody je pre spoločnosť veľkým prínosom. „Sú tu pozitíva aj negatíva. Ale ja osobne v tom, že je to otvorené, vidím viac pozitív.“ Dnes je Jozef Chrena uznávaným maliarom, ktorý sa venuje najmä krajinomaľbe. Mimo Slovenska vystavoval svoje obrazy aj v Čechách, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, Francúzsku, Indonézii, USA či Austrálii.

© Všechna práva vycházejí z práv projektu: Príbehy 20. storočia