Alica Chladeková, rod. Grofová

* 1952

  • „Tam bol problém, že tí naši slovenskí tréneri a funkcionári nejakým spôsobom nebojovali za nás, za hráčov. Tí českí hráči mali veľkú oporu vo svojich tréneroch a oni ich pretláčali všade, napriek tomu, že nie vždy mali tie výsledky také, aké by mali byť. Ale my sme museli byť oveľa lepší, aby sme boli uznávaní a akceptovaní. To bol ten problém, že za nami nikto nestál. Za mnou stál len otec, ale to bolo tak brané, že je to otec a otec chce pre dieťa len to najlepšie. Ale naozaj, otec bol v tomto smere veľmi férový a len dbal na to, aby to, čo som si uhrala, rešpektovali. Takže takýto celý ten proces bol a trvalo to celý čas v tej reprezentácii. Čiže ja som bola takým nevítaným hosťom."

  • „Musela som im sľúbiť, že budem sledovať, čo sa deje na hraniciach, a všetko, čo sa vymyká z bežného rámca, že im budem informovať. Bez toho by ma nepustili preč a nedovolili by mi nikde chodiť. Úplne vydesená som vyšla s tým, že to nesmiem povedať rodičom, manželovi, nikomu. Jednoducho totálna tajnosť. Samozrejme som to povedala všetkým, ale už som sa viac s nimi nekontaktovala. Oni ma volali len cez priamu linku, doma sme telefón nemali. Priama linka bola vedúcemu oddelenia u nás. Tam som mala kamarátku sekretárku, ktorá už vedela podľa hlasu, že sú to oni. Oni sa nikdy nepredstavili. Proste oni volali a pýtali sa na mňa, tak ona ma pravidelne zatĺkala. Videla som auto, tam pri nás, že ma sledovali. Ale ja by som tam už druhýkrát určite nešla."

  • „Určite, že sme sa stretávali. Samozrejme, že sme to mali zakázané. Jednoducho to tak bolo a boli sme stále strážení, a určité veci, ktoré sa vymykali z nejakého kódexu, nášho komunistického, sa museli rešpektovať. A to sme nie vždy robili, ja som sa so všetkými stretávala. Jedna bola moja spoluhráčka z juniorskej reprezentácie, ktorá žila v Nemecku, a druhá, Marta Lužová, sa po dvoch rokoch stala už reprezentantkou Nemecka. Ja som bola vtedy mladá a začínala som v reprezentácii, čiže som nemala možnosť ju až tak spoznať, ale veľmi sme si rozumeli a ja som sa tým netajila. Ja som sa neskrývala, neschovávala a boli občas z toho problémy, ale jednoducho som to ignorovala."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 10.05.2019

    (audio)
    délka: 02:04:25
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Dosiahla historické športové úspechy, ktoré však komunisti prehliadali

Alica na fotke z turnaja v Třínci nad Sázavou, rok 1964.
Alica na fotke z turnaja v Třínci nad Sázavou, rok 1964.
zdroj: Archív Alica Chladeková-Grofová

Alica Chladeková-Grofová sa narodila 2. apríla 1952 vo Vajnoroch. Už od detstva s bratom hrávala stolný tenis, najprv ho brala ako koníček. Svoju športovú kariéru začala v Rači, kde sa prvýkrát zapojila do súťažného kolotoča a už v trinástich rokoch pôsobila v celoštátnej stolnotenisovej lige. V roku 1965 sa prvýkrát zúčastnila európskeho šampionátu v Maďarsku. Ako juniorka získala osem medailí a získala si tak miesto v reprezentácii Československa. Najväčší úspech v kariére dosiahla na stolnotenisových Majstrovstvách sveta v Sarajeve v roku 1973. Alica na ňom získala striebornú medailu v dvojhre a bronzovú v zmiešanej štvorhre. Odvtedy sa žiadnej Európanke nepodarilo prebojovať na svetovom šampionáte do finále. Ako reprezentantka nikdy nevstúpila do Komunistickej strany Československa a nestala sa ani členkou Socialistického zväzu mládeže. Počas kariéry ju sledovala ŠtB, jej vylúčenie z reprezentácie v roku 1976 bolo vykonštruované. Od roku 1987 pôsobila v rakúskom stolnotenisovom klube. V tomto období bola aj viackrát vypočúvaná Štátnou bezpečnosťou. Počas kariéry získala 30 medailí na šampionátoch po celom svete. Od roku 2018 organizuje v rámci Slovenska podujatia ku Svetovému dňu stolného tenisu, ktorý sa koná vždy 6. apríla.