Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

sr. Claudia Brajerová (* 1921  †︎ 2012)

Modlím sa! Za všetkých!

  • Narodená v roku 1921 v Letanovciach
  • Ako kandidátka pokračovala v štúdiách na gymnáziu a po skončení noviciátu na Filozofickej fakulte v Bratislave
  • V roku 1947 zložila doživotné sľuby v Kongregácii sestier Božského Vykupiteľa
  • Istý čas študovala v Londýne
  • Do roku 1950 vyučovala na Obchodnej škole v SNV a na meštianskych školách v Levoči
  • V roku 1950 bola sústredená v provinciálnom dome v SNV
  • V roku 1951 bola prevezená do sústreďovacieho kláštora v Modre a o 2 mesiace do Čížu
  • Od roku 1962 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých na Straníku a od roku 1969 v Ústave sociálnej starostlivosti pre mládež v Rohove
  • V rokoch 1975 – 1991 bola provinciálnou predstavenou
  • V roku 1998 prijala službu pastorálnej asistentky pre chorých na geriatrii v Košiciach
  • Od roku 2002 pomáhala pri prácach v Liturgickom inštitúte Jána Jaloveckého v kňazskom seminári v Košiciach
  • V novembri 2006 bola preložená do Vrícka, odkiaľ si ju Pán 29. 3. 2012 povolal do večnosti

Claudia Petronela Brajerová sa narodila sa  v Letanovciach ako prvá z deviatich detí.   

V septembri 1932 začala navštevovať Rím.-kat. dievčenskú meštiansku školu v Spišskej Novej Vsi, ktorú viedli Dcéry Božského Vykupiteľa. Hneď prejavila záujem o zasvätený život a prihlásila za kandidátku. Prijala ju provinciálna predstavená sr. M. Oktávia Majzonová. Pokračovala v štúdiu na gymnáziu (1936-1940). Rehoľné rúcho prijala 25. 8. 1940 v Spišskej Novej Vsi a a noviciát absolvovala v Raslaviciach. Po ukončení noviciátu študovala na Filozofickej fakulte v Bratislave (1941-1945). Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach. Po prechode frontu v januári 1945 začala vyučovať na Obchodnej škole v Spišskej Novej Vsi. V roku 1947 istý čas študovala v Londýne. Dňa 17. 8. 1947 zložila večné sľuby v Levoči. Popri službe prefektky kandidátok vyučovala náboženstvo na miestnych meštianskych školách (dievčenskej i chlapčenskej) do roku 1950.

Dňa 29. 8. 1950 bola medzi sestrami, ktoré boli sústredené v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi. Dňa 27. 11. 1951 bola prevezená do koncentračného kláštora v Modre a 18. 1. 1952 v Číži. Od 30. 4. 1962  pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých na Straníku, odkiaľ bola 3. 11. 1969 preložená do Ústavu sociálnej starostlivosti pre mládež v Rohove, kde pôsobila do 31. 12. 1976.

 V máji 1975 bola menovaná za miestnu predstavenú komunite sestier v Rohove a hneď v auguste 1975 za provinciálnu predstavenú Slovenskej provincie Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. V tejto službe bola do februára 1991.

Počas úradného obdobia rozbehla činnosť sestier v Charitnom domove I. vo Vrícku. Spolu so sr. M. Ernelou odišla 2. 1. 1977 do Vrícka pripravovať výstavbu a chod celého zariadenia, v ktorom malo byť postarané o staršie a choré sestry.

Po ukončení služby provinciálnej predstavenej naďalej pôsobila vo Vrícku a svoje sily venovala aj mladým sestrám v úlohe magistry junioriek. Vo februári 1993 prišla do Spišskej Novej Vsi, kde sa podieľala na rekonštrukcii vráteného provinciálneho domu. V roku 1995 bola poslaná do Spišských Vlách. V roku 1998 prijala službu pastorálnej asistentky pre chorých na geriatrii v Košiciach a od roku 2002 pomáhala pri prácach v Liturgickom inštitúte Jána Jaloveckého v seminári v Košiciach. Od 1. 11. 2006 pôsobila vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.

Sr. M. Claudia bola skúsená a všestranne vzdelaná. Boh ju obdaroval organizačnými schopnosťami, ktoré veľmi dobre uplatnila pri vedení provincie i v službe konferencie vyšších rehoľných predstavených (1984-1991) v neľahkom období totalitného režimu. Dokázala odolávať náporu zo strany štátu a medzi sestrami provincie formovať jednotu mysle, sŕdc, ducha diela v šľapajach ctihodnej Božej služobnice matky Alfonzy Márie. Napriek zákazu zo strany štátu, v spolupráci s ochotnými, skúsenými a odvážnymi kňazmi sa s láskou venovala tajnej formácii mladých sestier. Bola ženou modlitby i činu. Rada pomohla, poradila.

© Všechna práva vycházejí z práv projektu: Svedkovia viery