Místa Paměti národa
cs_CZ de_DE en_GB fr_FR hr_HR hu_HU hy_AM ka_GE pl_PL ro_RO ru_RU sk_SK uk_UA 

Alexander Bachnár (1919) - Životopis


Veškerá práva k užívání těchto materiálů vycházejí z práv konkrétních projektů. Pokud můžete doplnit materiály k tomuto pamětníkovi, prosím, kontaktujte nás.

V čím ťažších podmienkach je človek, tým viac je schopný zo seba vydať

Alexander Bachnár sa narodil 29. júla 1919 v Topoľčanoch v mnohodetnej rodine remeselníka. Ako jediný zo súrodencov vyštudoval gymnázium, najskôr v Nitre, a potom v Prievidzi, zmaturoval v roku 1938. Od strednej školy bol aktívny v ľavicovo orientovanom ilegálnom hnutí, zameranom buď na sionizmus, alebo komunizmus. Pred druhou svetovou vojnou absolvoval pedagogickú akadémiu v Bratislave, ale po vzniku Slovenského štátu už nemohol absolvovať skúšky a získať diplom. Vo februári 1940 bol povolaný do armády, skončil v pracovnom 6. pluku. Z východného Slovenska sa dostal k Svätému Juru kopať Šúrsky kanál, kde sa prvýkrát stretol s partizánskou skupinou Alexandra Markuša. V júni 1942 ho eskortovali do tábora v Novákoch, kde najskôr pracoval v kameňolome, neskôr robil riaditeľa školy. Naďalej pokračoval v ilegálnej činnosti. V auguste 1944 po prejave ministra Čatloša prevzali moc v tábore a odišli k partizánskej jednotke na neďalekej hore Vtáčnik. Ako veliteľ partizánskej jednotky sa zúčastnil viacerých významných bojov - pri Baťovanoch, pri Turčianskom Sv. Martine, pri Novej Bani a Krížnej. Skončil pri obci Skýcov v oddiele majora Zoriča, demobilizovaný bol pri Badíne. Po vojne, ktorú prežil len jeho otec a jedna sestra, sa z Topoľčian odsťahoval do Bratislavy. Pracoval vo viacerých redakciách. Priklonil sa k dubčekovsko-reformistickému krídlu komunistickej strany a v roku 1969 bol zo strany ako antisocialistický živel vylúčený.

Komentáře (0)

Komentáře mohou přidávat pouze registrovaní badatelé. Do e-badatelny se můžete zaregistrovat zde.

VSTUP DO E-BADATELNY

Login:Heslo:

Registrace do e-badatelny

Ztracené heslo?


NASTAVIT JAKO HOMEPAGE  | RSS  | KONTAKTY  |  (c) 2000 - 2016 Post Bellum