„Mama, neplačte, ja sa určite vrátim.“
Jozef Bobalik sa narodil v roku 1928 v obci Lukov, na východnom Slovensku v okrese Bardejov. Jeho otec bol lesným robotníkom a matka domácou. Bol ich jediným synom. V roku 1938 otec odcestoval do Ameriky, kde tragicky zahynul. Jozef spolu s matkou a jej dvomi bratmi ostal v Lukove a pomáhal na gazdovstve. Z dôvodu opcie spolu s rodinou ako 18-ročný odišiel do Sovietskeho zväzu za vidinou úrodnej pôdy a bohatstva, no opak bol pravdou. Podviedli ich a oklamali, pretože ľudia, ktorí tam žili (Česi) sa túžili čo najrýchlejšie vrátiť naspäť domov. Keď zistili, do akých podmienok sa dostali, už nebolo možnosti návratu. Jozef chcel študovať, no situácia bola veľmi zložitá. Utrpenie sa pre neho začalo v roku 1948, rozlúčkou so slobodou jedného z jeho kamarátov. Tam ho ozbrojený a uniformovaný banderovec donútil prečítať leták so slovami: „Smerť Stalinu". O pár mesiacov neskôr ho zatkli a odsúdili na 10 rokov väzenia. Rok strávil vo väznici v Dubne. Po strastiplnej ceste tranzitkami Kyjeva, Charkova, Novosibirska a Tajšetu pracoval v táboroch Ozerlag (Sibír), Magadan, Usť- Kujga.
