„No my sme mali také privilégia, nás púšťali. Tam boli colníci, ktorí nás poznali ako svoje topánky, tak nás púšťali bez problémov. Už ako nás z diaľky zbadal, tak otváral závory. Bolo dobre. Rád spomínam na tie časy. Kopu veci sme aj doniesli, čo sme im dávali, lebo koľkokrát aj smädní boli a nemohli sa pohnúť z tej hranice, tak sme boli veľkí kamaráti a doniesli sme im aj pivo alebo niečo. To boli dobré časy pre nich aj pre nás. Lebo ja som si mohol čokoľvek doniesť a iba tak zbežne ma kontrolovali. Ale dobre bolo.“
„S Rusmi to bolo vždy. Nebol zápas, ktorý by nebol taký, že sme sa skoro pobili. Už to všetko aj naši vedúci brali ako normálne. Oni hovorili, že to brali s rezervou, a to bolo pre nás šťastie, že to tak brali.“
„Tam to bolo vynikajúce, lebo tam v dedine bolo každý večer také spomínanie na celý olympijský deň, a to bolo úžasné. To bolo nezabudnuteľné, niečo ohromné. Tam si pamätám, že sa nahnevali na brankára z Pardubíc a jeho poslali domov z olympiády na vlastné trovy. Lebo on robil také veci, že až rozum zostával stáť. To nemal robiť, ale však ja sa mu čudujem. Vedel, že sme na olympiáde, a on robil také somariny, že ho prvým lietadlom poslali domov.“
Karol Fako sa narodil 24. novembra 1931 v Bratislave. Jeho športové začiatky sa viažu k ružinovským saleziánom, kde ako chlapec začínal športovať. Časom sa rozhodol pre hokej, spočiatku hrával za ŠK Bratislava, v roku 1952 sa ako záklaďák dostal do vojenských hokejových klubov v Prahe. Ešte v roku 1949 dostal reprezentačnú pozvánku, keď sa uvoľnil káder počas perzekúcie bývalého národného mužstva. V roku 1956 sa vrátil hrávať do bratislavského Slovana. S útočníkmi Jánom Starším a Júliusom Černickým postupne sformovali legendárne útočne trio. V roku 1959 reprezentoval Československo na MS – vďaka jeho prihrávke na gól Miroslava Vlacha získalo národné mužstvo na domácej pôde bronz. V roku 1960 sa zúčastnil ZOH v Squaw Valley v Spojených štátoch. Po skončení hráčskej kariéry sa venoval trénerstvu, napríklad aj v Taliansku, Rakúsku a hlavne v Švajčiarsku. Od roku 2004 je zaradený do Siene slávy slovenského hokeja.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
